Školský vzdelávací program

- - Školský vzdelávací program

Školský vzdelávací program

názov školy: Súkromná ZUŠ

adresa: Vajnorská 19, 831 03 Bratislava

telefón: 0915 808 807

www: szusvajnorska.edupage.org

e-mail: szus.vytvarna@gmail.com

IČO: 36071943

DIČ: 2021632063

Riaditeľ: Mgr. Art. Sadilková Soňa

Predkladateľ: Mgr. Art. Sadilková Soňa

Koordinátor pre tvorbu ŠkVP: Zdena Némethyová

Vyučovací jazyk: slovenský

Druh školy: súkromná

Platnosť dokumentu: školský rok 2022/2023

1. VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA ŠKOLY

1.1 História školy a poslanie školy

Naša škola bola akreditovaná Ministerstvom školstva SR 1.septembra 1994. Zakladateľkou bola v tom čase Mgr. Sadilková Soňa, ktorá je dodnes výkonnou riaditeľkou. Hlavnou úlohou školy je vyhľadávať, všestranne podporovať a rozvíjať výtvarný talent u žiakov. Vzdelávanie poskytujeme už žiakom od 5 rokov. Škola je plne organizovanou Súkromnou základnou umeleckou školou (ďalej len SZUŠ). Zameriavame sa na štúdium vo výtvarnom odbore. Sídlo SZUŠ je na Vajnorskej 19 v Bratislave a vysunuté pracoviská na 1. Súkromnom gymnáziu na Bajkalskej 20 a ZŠ Hlboká cesta 4 v Bratislave, kde má dislokované triedy.

Naša Súkromná ZUŠ sa zameriava výlučne na vzdelávanie študentov vo výtvarnej výchove. Výtvarná výchova zahŕňa maľbu, kresbu, grafiku, modelovanie, dekoratívne činnosti, modelovanie a práce s materiálom, vo vyšších ročníkoch fotografiu a film, dejiny umenia.

Vyučovanie je organizované na základe platných učebných plánov (UP) a obsah vyučovania podľa platných učebných osnov (UO), v zmysle vyhlášky o ZUŠ č. 324/2008 Z. z., metodických materiálov, pedagogicko-organizačných dokumentov v znení neskorších predpisov.

Výtvarný odbor v základnom umeleckom vzdelávaní poskytuje prehĺbené a rozšírené výtvarné vzdelanie a formovanie žiakom, ktorí prejavujú záujem a nadanie v oblasti výtvarného seba vyjadrovania a tvorby. Edukačný proces je zameraný na rozvíjanie špecifických schopností žiaka a zároveň na celistvosť jeho osobnosti, na jeho integráciu do kultúrnych hodnôt a zároveň na budovanie vlastnej individuality prejavujúcej sa autentickou a originálnou výtvarnou tvorbou a autentickými a zodpovednými postojmi voči skutočnosti. V nadväznosti na všeobecné vzdelanie metodicky rozvíja tvorivosť v oblasti vizuálnych umení.

Štúdium poskytuje žiakom základy odborného výtvarného vzdelania, vychováva osobnosť schopnú vnímať, rozumieť a interpretovať výtvarné umenie, fotografiu, video, dizajn, architektúru a vyjadrovať sa prostriedkami vizuálnych umení.

Na štúdium vo výtvarnom odbore je možné prijať žiakov, ktorí preukazujú určitú mieru nadania a talentu (súboru schopností, ktoré umožňujú osobité, nadpriemerné výkony, v niektorej z oblastí výtvarného vyjadrovania), ktorú škola posúdi na základe výtvarných prác. Žiak je zaradený do ročníka s ohľadom na jeho vek a rozvinutosť schopností (spravidla do ročníka zodpovedajúceho jeho zaradeniu v základnej alebo strednej škole; v prípade potreby doplnenia si zručností alebo poznatkov, môže ich získať prostredníctvom individuálnych úloh).

1.2 Vízia školy a jej hodnotový princíp

Plno – organizovaná moderná základná umelecká škola, budujúca na základoch tvorivosti a profesionálnom prístupe vo vzťahu učiteľ – žiak, ktorej filozofiou je profesionálny rozvoj komunikačných zručností pedagogických zamestnancov na všetkých jej úrovniach: vo vzťahu k žiakovi, rodičovi a samotným zamestnancom a iným inštitúciám, s ktorými prichádzajú do kontaktu. Základná umelecká škola otvorená každému, s aktívnou medziodborovou spoluprácou a školskou a mimoškolskou umeleckou činnosťou. Základná umelecká škola sa riadi nasledujúcimi hodnotovými princípmi: - úcta človeka k človeku a identite každého jednotlivca je základom, - rešpektujeme ľudské práva a práva dieťaťa, - rešpektujeme slobodu a uznávame zodpovednosť človeka, - umelecké vzdelávanie prebieha formou umením k umeniu, - osobný rast dosahujeme cestou reflexie a sebareflexie, - podporujeme vzájomnú spoluprácu a tvorivé úsilie, - vytvárame atmosféru vzájomnej pomoci a dôvery, - škola je otvorená každému so záujmom o umelecké vzdelávanie.

1.3 Dlhodobé ciele školy

Cieľom základnej umeleckej školy nie je len vychovávať žiakov pre profesionálnu dráhu, ale všetkých žiakov získavať pre umenie, prirodzeným spôsobom rozvíjať ich talent, učiť ich milovať umenie a vnímať jeho krásu po celý život. Naučiť ich interpretovať, tvoriť, pozorovať, vnímať a hodnotiť estetické a umelecké javy, podnietiť v nich a kultivovať umelecké a estetické potreby, rozvíjať tak aktívny záujem o tvorivé myslenie a činnosti a vzťah k pozitívnym hodnotám. Medzi hlavné ciele školy patrí:

- nadviazať na dlhoročnú tradíciu školy, na dosiahnuté výsledky, ktoré sú pre ďalšie pôsobenie školy zaväzujúce;

- aj naďalej zviditeľňovať školu v rámci samosprávy mesta, okolia a regiónu aj v zahraničí; v spolupráci s významnými umelcami SR, v účasti na celoslovenských aj medzinárodných súťažiach;

- dodržiavať zákonnosť a profesionálnu etiku;

- zabezpečovať finančné a materiálne zdroje;

- uplatňovať motivačný spôsob riadenia pedagogickej práce a humánnych interpersonálnych vzťahov s využitím efektívnej komunikácie;

- odmeňovať učiteľov, ktorí sa najiniciatívnejšie a najaktívnejšie dlhodobo pričiňujú o napĺňanie filozofie školy a umeleckého školstva v jej kontinuálnej a koncepčnej podstate;

- skvalitniť vzdelávanie pedagogických zamestnancov vo všetkých oblastiach;

- zabezpečiť flexibilnú a praktickú spoluprácu – vedúcich odborov, vedúcich predmetových komisií, umeleckej rady so vzájomnou interakciou všetkých aktérov školy;

- motivovať deti a mládež k duchaplnému a zmysluplnému využitiu voľného času, realizovať tak environmentálnu, estetickú a protidrogovú výchovu.

1.4 Projekty a spolupráce

Dlhodobé projekty a medzinárodná spolupráca – SZUŠ sa zapája podľa možností do projektov v spolupráci s inými školami doma a v zahraničí, do charitatívnych projektov, do programov pre deti s handicapom, do ekologických a sociálnych programov, projektov v rámci EÚ. Ďalšie aktivity: workshopy a výstavy, súťaže, podujatia žiakov záverečných ročníkov, verejné workshopy a výstavy, charitatívne projekty s LZDZ – prezentácie, workshopy pre verejnosť, projekt „Mikuláš“ – výtvarný workshop pre verejnosť, charitatívny projekt „Vianočný bazár chalaňov“ – workshop pre verejnosť spojený s dražbou výrobkov na charitatívny účel, Výstava žiakov II. stupňa a ŠPD, Výstava „Deti deťom˝ a workshopy ku Dňu detí, podujatia a spolupráca s inými ZUŠ BA, Bratislavského kraja, Slovenska; verejné tematické výstavy s vernisážou, otvorené hodiny pre rodičov, Dni otvorených dverí (DOD)vo verejných priestorov formou aktívnych workshopov i na pobočkách SZUŠ a príležitostné workshopy podľa dohody a možností. V čase COVID pandémie je však sú však možnosti na dlhodobých projektoch obmedzené už pre minulý školský rok a obávame sa, že inak to nebude ani v tomto školskom roku.

Spolupráca s rodičmi a inými subjektami

Škola organizuje dvakrát ročne triedne schôdze ZRPŠ. Žiaľ ZRPŠ sa stretávajú zo strany rodičov s nezáujmom. Výrazne lepšia situácia je pri organizácii určených pre žiakov, rodičov a verejnosť. Deti i rodičia sa môžu zapojiť do výtvarných aktivít, za ktoré sú odmenené drobnými cenami a vlastnými výrobkami pod vedením našich pedagógov. V časoch pandémie sa zameriavame na skvalitňovanie dištančného vzdelávania, na hodiny sme podľa ochoty pozývame aj umelcov, či rodičov pracujúcich v kreatívnom priestore, inšpiráciu budeme hľadať v inštitúciách Tate for children, Slovenská národná galérie, Netvař se a tvoř.

1.5 Priestorové a materiálno–technické podmienky školy

SZUŠ nemá vo vlastníctve žiadne priestory. Vyučovanie prebieha výlučne v prenajatých priestoroch. Jedná sa o triedy v ZŠ Hlboká, v ateliéri 1. súkromného gymnázia na Bajkalskej 20 v Bratislave a v ateliéri na Vajnorskej, kde je aj sídlo školy.

Výstavy prác sú uskutočňované predovšetkým v priestoroch ateliéru na Vajnorskej ulici ale taktiež podľa možností a záujmu vyhľadávame priestory prístupné širšej verejnosti ako Hlavné námestie v Bratislave, Aupark, Polus, Zichyho palác, či rôzne verejnosti prístupné akcie pri príležitostiach MDD, Mikuláša či Vianočných akcií. V prípade nemožnosti organizovania verejných podujatí zabezpečíme online prezentáciu prác našich žiakov, budeme vyrábať návody na tvorenie pre verejnosť i našich žiakov.

Z hľadiska materiálno-technického zabezpečenia škola nedisponuje dostatočnými finančnými zdrojmi na zásadné rozšírenie vybavenia.

Investičné zámery:

kapitálové výdavky – nákup učebných pomôcok, materiálu, odbornej literatúry, náradia, pracovných prostriedkov, fotografickej optiky, výpočtová technika – každoročne, podľa finančných možností.

1.6 Finančné zabezpečenie (trvalá úloha):

a/ príjmy a príspevky BSK a MAG

b/ príspevky na štúdium

c/ sponzorstvo (vyhľadávanie).

Na čiastočnú úhradu výdavkov spojených so štúdiom v súkromnej základnej umeleckej škole prispieva rodič podľa platného nariadenia o určení výšky ročného príspevku v základnej umeleckej škole v pôsobnosti zriaďovateľa.

Príspevok uhrádza: a) zákonný zástupca žiaka alebo iná osoba, ktorá má voči žiakovi vyživovaciu povinnosť; b) plnoletý žiak. Príspevok na čiastočnú úhradu výdavkov na štúdium v základnej umeleckej škole (školné) sa uhrádza v celej sume vopred do 10 dní od nástupu, alebo v dvoch splátkach do 10 dní od nástupu za prvý polrok a do 15.1. za druhý polrok školského roka. Zriaďovateľ základnej umeleckej školy môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa § 49 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z.z., ak plnoletý žiak, alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka o to písomne požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu (Zákon č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi). Ak sa žiak nezúčastňuje na vyučovaní, uhradené školné sa nevracia. Uhradené školné je možné vrátiť, ak sa žiak nemohol z vážnych dôvodov zúčastniť na vyučovaní dlhšie ako štyri týždne (na základe písomnej žiadosti a potvrdenia od lekára).

Riaditeľ SZUŠ môže rozhodnúť o predčasnom ukončení štúdia ak: a) žiak sústavne alebo závažným spôsobom porušuje školský poriadok, b) žiak alebo zákonný zástupca žiaka neuhrádza príspevok na čiastočnú úhradu výdavkov na štúdium podľa § 49 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z.z. Podrobný rozpis výšky príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených so štúdiom

Z dôvodu pandémie COVID čelí naša škola problémom pri uhrádzaní príspevkov, ktoré sú v danej situácii nevymožiteľné. Z rozhodnutia zriaďovateľa a v záujme poskytnúť aktivity čo najširšiemu počtu žiakov, sú naše online hodiny otvorené aj pre neplatiacich záujemcov.

1.7 Charakteristika pedagogického zboru

Počet učiteľov je podľa potrieb veľkosti školy pomerne nízky v počte okolo 4 osôb, pedagogická a odborná spôsobilosť je na dobrej úrovni. SZUŠ nedisponuje stálymi zamestnancami, všetci spolupracujú na základe zmlúv a dohôd. Súčasťou vyučovania sú dobrovoľníci, pravidelne študenti študujúci v odbore pedagogiky a výtvarného umenia, vykonávajúci nepovinnú i povinnú prax.

Všetci pedagógovia sú umelecky aktívni.

Učitelia sa vzdelávajú väčšinou prostredníctvom špecializovaných tvorivých dielní, otvorených hodín, kurzov a seminárov. Učitelia sa ich zúčastňujú hlavne pri významných umeleckých súťažiach a prehliadkach tvorby žiakov. Potrebné je vzdelávať učiteľov v oblasti tvorby projektov i projektového vyučovania, zapájania IKT do vyučovacieho procesu. Motivovať učiteľov k vytváraniu dobrého mena školy propagovaním a medializovaním činností a akcií školy.

Pre neustále zvyšovanie odborného pedagogického vedenia a zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu je potrebné využívať možnosti odborných seminárov, workshopov, kontinuálneho akreditovaného vzdelávania a ďalšieho štúdia pedagogických zamestnancov na pedagogických fakultách, absolvovať I., prípadne II. kvalifikačnú skúšku pre vysokoškolsky vzdelaných pedagógov, v súčasnosti aj I. kvalifikačnú skúšku pre vyššie odborne vzdelaných pedagógov. Zdokonaľovanie sa pedagógov v ovládaní IKT a PC vo všeobecnej i odbornej oblasti s následným využitím vo výchovno-vzdelávacom procese, jeho príprave aj analýze je predpokladom pre vznik nových odborných predmetov, ako napr. PC animácia a grafika, atď., rozšírenie, inováciu a zatraktívnenie už existujúcich predmetov a ich výučby. Zdokonalenie pedagógov v ovládaní ITK a PC prispeje k získavaniu informácií, rozšíreniu odborných metodických vedomostí a zručností s aplikovaním v edukačnom procese. Podnecovanie aktivity všetkých pracovníkov školy, pestovanie právneho vedomia, získavanie ich pre spolupodieľanie sa na riadení školy, podporovanie ďalšieho vzdelávania a vytváranie adekvátnych podmienok pre ich prácu tiež zlepšuje vzájomnú spoluprácu, porozumenie a spolupatričnosť. Mieru vyučovacej povinnosti učiteľov upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 422/2009 Z.z. o rozsahu vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov.

1.8 Pedagogické stratégie výchovy a vzdelávania

Kultúra školy je sociálnym javom, tvorí sa, buduje a mení v súvislosti s vnútornou a vonkajšou sociálnou rovinou fungovania školy a stratégiami výchovno-vzdelávacej činnosti. Stratégie tvorivého vyučovania ako systému, ktorého výsledkom je hodnotný nový produkt s prínosom tak pre žiaka ako aj učiteľa i okolitý svet sú nasledujúce: - učiť pomocou analógií a pozorovania atribútov a vlastností predmetov, javov a vecí; - učiť žiakov vidieť a chápať rozdiely, protiklady; - klásť provokatívne otázky; - používať príklady na zmenu, dynamiku, zvyky, obyčaje, rigiditu (strnulosť myslenia); - umožniť žiakom hľadať, bádať, objavovať, intuitívne sa vyjadrovať; - rozvíjať u žiakov tvorivé čítanie, písanie, počúvanie a videnie; - vyžadovať od žiakov hodnotenie situácií; - viesť žiakov k štúdiu životopisov a prác tvorivých ľudí; - budovať ich toleranciu k viacznačnosti a viacvýznamovosti. Na základe výberu metód vyučovania podľa cieľov a ciest – spôsobov v rámci výchovnovzdelávacieho procesu využívame rôzne formy vyučovania: individuálne a skupinové; integrované a programové, vyučovanie v rôznom prostredí –výstavy, workshopy, dielne pre verejnosť. Pedagogický zbor sa zameriava predovšetkým na tvorivé vyučovanie, vyberá si také metódy a formy práce, ktoré v značnej miere rozvíjajú kľúčové danosti a spôsobilosti žiaka a tak sledujú hlavný cieľ základnej umeleckej školy. Sú to: K – kognitivizácia E – emocionalizácia M – motivácia S – socializácia a komunikácia K – kreativita

1.9 Orgány na škole:

Pedagogická rada, (Soňa.Sadilková, Paulína Kollár, Martin Voráč, Zdena Némethyová)

Umelecká rada, (Soňa Sadilková, Zdena Némethyová, Paulína Kollár, Voráč Martin)

Rada školy,

Vo vedení neziskovej organizácie nedošlo k zmenám. Rada školy a riaditeľ zotrvali vo svojich funkciách, tak ako boli do nich ustanovení na základe štatútu neziskovej organizácie.

Údaje o rade školy

Némethyová Zdena	Predseda RŠ	zriadovateľ
Mgr. Kollár Paulína	Členka RŠ	Zástupca pedagógov
Voráč Martin	Člen RŠ	Zástupca pedagógov
Blechtová Jana	revízor	zástupca rodičov

1.10. Škola ako životný priestor

Aby sa žiaci i pedagógovia cítili v škole čo najpríjemnejšie, kladieme dôraz na:

upravené a estetické prostredie, zvýšenú komunikáciu medzi žiakmi, rodičmi a pedagógmi, budovanie priateľskej atmosféry medzi žiakmi navzájom a medzi žiakmi a pedagógmi, aktuálne informácie o aktivitách školy na www stránke školy a prostredníctvom letákov.

Propagácia všetkých podujatí je intenzívne zabezpečovaná vydávaním vlastných propagačných materiálov tvorením vlastnej www stránky školy, aktivitou na sociálnych sieťach a ich pravidelnou aktualizáciou.

1.11 Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní

Škola dbá na bezpečné a zdravotne vyhovujúce podmienky v priestoroch na vyučovanie, ako aj v ostatných priestoroch. Vždy na začiatku školského roka dbá na poučenie žiakov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci triednymi učiteľmi. Snažíme sa zabezpečiť bezpečné a zdraviu vyhovujúce podmienky v priestoroch na vyučovanie, poučenie žiakov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci –vnútro školský poriadok pre žiakov, pravidelné školenia zamestnancov školy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci , pravidelné kontroly bezpečnosti a ochrany zdravia a odstraňovanie nedostatkov podľa výsledkov revízií zabezpečuje správca budov.

2. CHARAKTERISTIKA ŠkVP

Školský vzdelávací program (ŠkVP) výtvarného odboru Súkromnej ZUŠ sa odvíja od Štátneho vzdelávacieho programu (ŠVP) základných umeleckých škôl, ktorý je podľa nového školského zákona hierarchicky najvyšším cieľovo vzdelávacím projektom vzdelávania, zahŕňajúcim rámcový model absolventa, rámcový učebný plán školského stupňa a jeho rámcové učebné osnovy. ŠVP umožňuje variabilné študijné programy, alternatívne metódy práce s prihliadaním na špecifiká a individuálne schopnosti každého žiaka. ŠVP je zameraný na štandardné cieľové požiadavky na vedomosti, spôsobilosti a hodnotové postoje, rozvíjané prostredníctvom obsahu vzdelania. Je vypracovaný podľa princípu následnosti a kontinuity stupňov ZUŠ (primárny, nižší sekundárny). ŠVP sa môže uplatňovať prostredníctvom rôznych organizačných foriem a metód výučby (riešením problémov a projektov, kooperáciou, zážitkovým učením sa a pod.). Umožňuje modifikáciu obsahu pre ZUŠ, taktiež vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami. ŠVP poskytuje možnosť hodnotiť žiakov komplexne a viac sa zameriavať na individuálne rozvíjanie osobného potenciálu žiakov. Obsah vzdelávania si škola dotvára prostredníctvom vlastného vzdelávacieho programu na základe špecifických regionálnych a lokálnych podmienok a požiadaviek. ŠVP kladie dôraz na kvalitu ZUŠ, ktorá uplatňuje vonkajšie a vnútorné vyhodnocovanie svojich programov, procesov a výsledkov, podporuje profesijnú zodpovednosť pedagógov za výsledky vzdelávania a podľa potrieb a požiadaviek sa dopĺňa. Povinný obsah vzdelania sa uvádza v platnom ŠVP, učebnom pláne pre ZUŠ, schválenom MŠSR 20. augusta 2009 pod číslom CD-2009-27474/21375-1:911 s platnosťou od 1. septembra 2009, ktorý je záväzný v šk. roku 2021/2022 pre všetky odbory ZUŠ v prípravnom štúdiu, v prvých štyroch ročníkoch 1. časti I. stupňa, v piatich ročníkoch 2. časti I. stupňa a pre štyri ročníky II. stupňa. Obsah vzdelávania stanovený pre ZUŠ a jeho dodržiavanie je potrebné, avšak kľúčovým pre dosiahnutie cieľa zostáva prepojenie výchovno-vzdelávacích zámerov a aktivít s vonkajšími a vnútornými vplyvmi na cieľový program školy, ktorý zahŕňa obsah, výchovno-vzdelávací proces, organizáciu školy, prostredie a okolie vo vzájomnej interakcii so všetkými zúčastnenými na chode školy ZUŠ. Výsledkom činnosti je vždy produkt, ktorý nesie v sebe stopy svojho tvorcu, jeho posolstvo, ale zároveň aj hodnoty, ktoré vnímajú iní, preberajú ich, a tak tvoria prepojenosť medzi históriu školy a jej súčasnosťou. Hlavnou prierezovou témou je prezentácia umeleckej činnosti na verejnosti formou výstav a iných tvorivých činností.

ŠkVP našej školy je zameraný na žiaka, na zmysluplné rozvíjanie vzťahu k umeniu a jeho vlastných umeleckých predpokladov. Toto sa odráža vo výchovno-vzdelávacom procese, v žiackej tvorbe, interpretačnom majstrovstve, kultivovanom pohybovom či inom sebavyjadrení a otvorenej komunikácii s ostatnými. Budeme žiakov viesť k tomu, aby boli všímaví a dokázali otvorene vyjadriť svoje pocity, názory a predstavy pri vnímaní okolitého sveta a vzťahov v ňom, umenia, vlastnej práce a tvorby, vedeli ju porovnať s prácou a tvorbou iných žiakov. Vytvoríme také podmienky, aby učiteľov motivovali byť žiakom vzorom vo výtvarnej tvorbe a aby sa aj spoločne prezentovali tvorbou verejnosti. Budeme využívať tvorivosť učiteľov a ich flexibilitu. Za dôležité považujeme vychovávať žiakov tak, aby im vlastná tvorba, interpretácia a vnímanie umenia poskytovali radosť, uspokojenie a motiváciu napredovať.

U žiakov budeme rozvíjať vzájomnú spoluprácu, toleranciu, schopnosť vážiť si vlastnú prácu a jej výsledky, tiež úspechy a prácu iných. Naše pedagogické stratégie zameriame na to, aby výchovno-vzdelávací proces prebiehal v pozitívnej sociálno-emočnej klíme a v uvoľnenej tvorivej atmosfére s poskytnutím maximálnej slobody tvorby. Zvlášť nadaným žiakom, ktorým sa umenie stáva prostriedkom sebarealizácie a pripravujú sa na štúdium na vyššom type umeleckých škôl alebo na vlastnú umeleckú tvorbu umožníme rozšírené vyučovanie. Za prioritu pri umeleckom vzdelávaní budeme na škole považovať individuálny prístup vyučujúceho ku každému žiakovi. Každý žiak môže postupovať vlastným tempom. V individuálnom vyučovaní, rozšírenom vyučovaní, vyučovaní II. stupňa a v štúdiu dospelých aj podľa individuálneho študijného plánu. Na jeho vypracovaní a korigovaní sa bude aktívne podieľať i žiak. Bude odrážať jeho akceptovateľné špecifické záujmy a predstavy, bude stavať na jeho silných stránkach. Dáme šancu každému žiakovi podieľať sa na tvorbe časovo-tematických učebných plánov. Chceme, aby sa rozvíjal podľa svojich schopností a bolo mu umožnené zažiť úspech pri verejnom prezentovaní svojho talentu. Preto budeme tiež reagovať na nové trendy a štýly v esteticko-umeleckej výchove, lebo vyučovanie budeme chápať ako proces, cestu neustáleho hľadania a tvorby.

Budeme dbať, aby interpretačný materiál, výsledky alebo artefakty tvorby žiakov neboli striktne stanovené, ale chápané ako prostriedok jeho individuálneho prejavu. Výsledkom vyučovania nemusí byť vždy hmatateľné, priamo vyjadrené dielo, ale aj koncept či samotný proces hľadania alebo tvorby. Budeme hľadať také formy vyučovania, aby boli nenásilné a podnecovali u žiaka záujem o štúdium. Škola umožní žiakom výtvarného odboru, aby sa mohli rozhodnúť pre tvorenie individuálne či skupinové, podľa prevládajúceho cítenia a potreby žiakov. Škola sa bude snažiť poskytnúť žiakom i širšej verejnosti ponuku kultúrno-umeleckých aktivít v ich voľnom čase.

2.1 Organizácia výchovno – vzdelávacieho procesu

Naša škola organizuje umelecké vzdelávanie v nasledujúcom členení a medzinárodnej klasifikácii vzdelávania:

1. prípravné štúdium

2. základné štúdium – 1. stupeň

a. 1. časť - primárne umelecké vzdelávanie (ISCED 1B)

b. 2. časť - nižšie sekundárne umelecké vzdelávanie (ISCED 2B)

3. základné štúdium – 2. stupeň

PRÍPRAVNÉ ŠTÚDIUM ISCED 0

Vzdelávanie detí v prípravnom štúdiu je v našej škole určené deťom predškolského veku je realizované v vo výtvarnom odbore ako jednoročné prípravné štúdium (PŠ). Vo výtvarnom odbore dostanú deti potvrdenie o absolvovaní prípravného štúdia. Po ukončení prípravného získa dieťa predovšetkým prvý kontakt a viditeľné náznaky umeleckej gramotnosti prislúchajúcej svojmu študijnému odboru, ktoré sú pozitívnou bázou pre ďalší rozvoj spôsobilostí a zručností vo zvolenom odbore. Vie jednoducho komunikovať a spolupracovať s pedagógom, prejavuje sa jeho záujem a vnímavosť vo vybranom odbore. Rozumie základným pokynom v odbornej terminológii zvoleného študijného odboru. Získané spôsobilosti a zručnosti majú byť podnetom, motiváciou a prípravou pre pokračovanie v ich rozvíjaní, ako aj overením predpokladov dieťaťa pre základné štúdium. Zahŕňa plošné i priestorové výtvarné činnosti s dôrazom na spontánny detský výtvarný prejav. Ukončené je výstavou prác žiakov.

2. Prvý stupeň základného štúdia sa člení na prvú časť, ktorá má najviac štyri ročníky a na druhú časť, ktorá má najviac päť ročníkov. Úspešným absolvovaním posledného ročníka druhej časti prvého stupňa základného štúdia získa žiak nižšie sekundárne umelecké vzdelanie

Prvá časť I. stupňa základného štúdia – primárne umelecké vzdelanie ISCED 1B, ktorá vekovo zodpovedá žiakom primárneho vzdelávania na ZŠ. Štúdium prvej časti prvého stupňa základného štúdia má najviac štyri ročníky (1-4 ročník ZŠ). Dokladom o získanom primárnom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou. Žiaci si osvojujú základné procesy, prostriedky a techniky výtvarných disciplín. Štúdium obsahuje základné disciplíny kresba, maľba, grafika, dekoratívne činnosti a vybrané state z dejín umenia, modelovanie a priestorové vytváranie. Primerane veku (prevažne formou výtvarnej interpretácie) je žiakom sprístupňované historické i novodobé umenie. Štúdium je ukončené záverečnou výstavou prác žiakov.

Druhá časť I. stupňa základného štúdia – nižšie sekundárne umelecké vzdelanie ISCED 2B, ktorá vekovo zodpovedá žiakom nižšieho sekundárneho vzdelávania na ZŠ (5-9 ročník ZŠ, alebo nižšie ročníky 5 a 8 ročných gymnázií). Štúdium druhej časti prvého stupňa základného štúdia trvá päť rokov. Pre žiakov, ktorí nenavštevovali prvý stupeň základného štúdia je možné zriadiť jednoročné prípravné štúdium. Žiaci sú prijímaní na štúdium na základe absolvovania prvej časti I. stupňa štúdia alebo na základe prijímacej skúšky; zaraďovaní do ročníkov sú na základe veku – súbežne s ročníkmi ZŠ. V prípade potreby si zručnosti a vedomosti dopĺňajú individuálnym štúdiom.

Štúdium obsahuje základné disciplíny kresba, maľba, grafika, dekoratívne činnosti a vybrané state z dejín umenia, modelovanie a priestorové vytváranie. Proporcionalitu jednotlivých zložiek volí učiteľ na základe podmienok školy a profilácie žiakov, v súlade so ŠVP. Žiaci sa oboznamujú s dejinami umenia, s novodobými i súčasnými tendenciami. Dokladom o získaní nižšieho sekundárneho umeleckého vzdelania je vysvedčenie s doložkou a výstavou prác.

3. Druhý stupeň základného štúdia, ktorý vekovo zodpovedá žiakom sekundárneho vzdelávania na SŠ. Štúdium druhého stupňa základného štúdia trvá štyri roky.

Štúdium zodpovedá stredoškolskému veku (sekundárne vzdelávanie). Žiaci sú prijímaní na štúdium na základe absolvovania I. stupňa základného alebo rozšíreného štúdia alebo na základe prijímacej skúšky; zaraďovaní do ročníkov sú na základe veku – súbežne s ročníkmi SŠ. V prípade potreby si žiak látku preberá individuálnym štúdiom. Štúdium sa nečlení na predmety, špecializuje sa na média alebo disciplíny podľa zamerania žiaka (dôraz je kladený na koncepčné myslenie, tvorivosť, zručnosti a informovanosť o aktuálnych tendenciách umenia.

Druhý stupeň základného štúdia je ukončený absolventskou prácou a stručným písomným zdôvodnením vlastnej koncepcie, ktorú spolu s prácou žiak vystaví na absolventskej výstave.

Profilovanie programového zamerania ZUŠ:

- výchova k spolupráci – projekty a verejné aktivity,

- podporovanie k tvorivosti – vyučovanie predmetu základy kompozície,

- podporovanie zdravej súťaživosti (súťaže – aktívna účasť žiakov školských súťaží a prehliadok).

Riaditeľ základnej umeleckej školy môže prerušiť, ukončiť alebo predčasne ukončiť štúdium žiakovi na základe jeho žiadosti alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu, v prípade ak žiak alebo jeho zákonný zástupca neuhrádza príspevok na čiastočnú úhradu výdavkov spojených so štúdiom (školné) a v prípade ak došlo k porušeniu školského poriadku.

2.2. Medzinárodná klasifikácia vzdelávania

(ISCED – International Standard Classification of Education)

Pre vypracovanie Štátneho vzdelávacieho programu podľa jednotlivých stupňov vzdelávania používame aj na Slovensku klasifikáciu ISCED (UNESCO, 1999) pre obsahové oblasti vzdelávania, podľa ktorej sa postupuje v Európskej únii a ktorú akceptujú aj iné medzinárodné organizácie (napr. OECD).

Základný stupeň umeleckého vzdelania, podľa International Standard Classification of Education (ďalej len ISCED), poskytujú v Slovenskej republike základné umelecké školy. V tejto súvislosti ide o primárne vzdelanie – 1B a nižšie sekundárne vzdelanie – 2B. Zároveň sú ZUŠ súčasťou sústavy základných a stredných škôl.

Ťažisko výučby spočíva v zapojení poznávacieho procesu (v zmysle racionálnom i mimoracionálnom)

Počty žiakov v jednotlivých vyučovacích predmetoch určujú učebné plány. (Vek je uvádzaný ako odporúčaná optimálna hranica na zaradenie žiaka do štúdia a ročníka.) Časová dotácia v jednotlivých umeleckých odboroch – vyučovacia hodina trvá 45 minút; vyučovacie hodiny možno spájať alebo deliť; vo výtvarnom odbore možno najviac spojiť 3 vyučovacie hodiny v týždni; Žiak alebo zákonný zástupca žiaka má vo vyučovaní hlavného predmetu možnosť výberu učiteľa, ak s tým učiteľ súhlasí. Vyučovanie voliteľných vyučovacích predmetov vo všetkých umeleckých odboroch a stupňoch zriaďuje riaditeľ. .

2.3 Podmienky prijatia žiakov na štúdium

Na štúdium vo výtvarnom odbore je možné prijať žiakov, ktorí preukazujú určitú mieru nadania a talentu, ktorý škola posúdi na základe výtvarných prác. Ide o taký súbor schopností, ktoré umožňujú osobité, nadpriemerné výkony, v niektorej z oblastí výtvarného vyjadrovania (vizuálna pamäť a komunikácia · farebné cítenie, grafomotorický prejav · cit pre kompozíciu)., Žiak je zaradený do ročníka s ohľadom na jeho vek a rozvinutosť schopností. Do prípravného štúdia možno prijať deti na základe ich záujmu o výtvarné činnosti, keďže v tomto veku ešte nie je možné posudzovať mieru talentu v závislosti na výtvarnom prejave.

Riaditeľ školy vyhlasuje v dostatočnom predstihu prijímacie a následne v prípade potreby doplňujúce prijímacie skúšky do ZUŠ a ustanoví prijímaciu komisiu, ktorá posúdi záujem a nadanie žiaka, schopnosť jeho ďalšieho rozvoja a štúdia na tomto type školy. Komisia zapíše žiaka a posudok do prijímacieho protokolu na základe prihlášky podpísanej zákonným zástupcom žiaka. Podľa protokolu prijímacích skúšok riaditeľ školy vydá rozhodnutie o prijatí či neprijatí žiaka.

Všetky informácie týkajúce sa prijímacích skúšok sú zverejnené v dostatočnom predstihu na www stránke školy.

2.4. Ciele umeleckého vzdelania

Umelecké školstvo na Slovensku predstavuje ucelenú sústavu škôl, ktoré poskytujú mladej generácii možnosť rozvíjať svoj talent a a nadanie.. Jednotlivé zložky tejto sústavy a ich výstupy sú uspôsobené tak, že umožňujú žiakovi pokračovať v umeleckej príprave na vyššom stupni ( stredné umelecké odborné školy, pedagogické školy, VŠVU a pod.) a postupne sa kvalifikovať pre profesionálny výkon niektorého umeleckého povolania, alebo sa stať umeleckým amatérom.

Súčasná ZUŠ svojimi špeciálnymi vzdelávacími a kultúrno-výchovnými cieľmi, obsahom a organizáciou vzdelania v značnej miere spĺňa požadované atribúty školy s významným kultúrno-výchovným poslaním. ZUŠ vytvárajú podmienky pre aktívnu umeleckú činnosť žiakov základných a stredných škôl v čase mimo vyučovania v popoludňajších hodinách, ich náplň sa tak stáva významnou a zmysluplnou súčasťou programu výchovy a vzdelávania a účinným nástrojom úsilia proti negatívnym prejavom správania, drogovej závislosti a kriminalite.

Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplývajú nasledovné ciele:

• upevňovať kreatívne myslenie,

• naďalej rozvíjať emočnú inteligenciu,

• neustále pestovať zmysel pre dobro a krásu,

• pokračovať v budovaní hodnotového systému žiaka a obranyschopnosti voči tlaku reklamy, gýču, preferencii materiálnych hodnôt a pod.,

• usmerňovať žiaka k vyšším duchovným hodnotám,

• prispôsobovať sa potrebám konkrétnych oblastí, zohľadňovať nové trendy vo vývoji umení,

• usmerňovať vkus žiakov,

• naďalej úzko spolupracovať nielen so základnými školami v mieste pôsobenia, ale i s mestom, kultúrnymi centrami či umeleckými súbormi v mieste školy a pod.,

• sústavne vzdelávať a rozširovať obzor žiakov – nielen ich odbornej umeleckej úrovne, ale i v oblasti komunikačno-ľudskej,

• využívanie systému projektového vyučovania je možné realizovať dvojakým spôsobom:

1. formou vytvárania interaktívnych výtvarno-hudobno-scénických projektov rôznych typov (vyžaduje medziodborovú spoluprácu v rámci škôl, prípadne i zaangažovanie profesionálnych umelcov z umeleckých súborov, pôsobiacich v mieste školy)

alebo

2. analytickým spôsobom v rámci teoretických predmetov,

• primerane veku rozvíjať kľúčové spôsobilosti, zmysluplné základné vedomosti a znalosti a vypestovať základ pre záujem o celoživotné vzdelávanie,

• naďalej upevňovať povedomie národného a svetového kultúrneho dedičstva,

• klásť dôraz na záujem a potrebu zmysluplnej aktivity a tvorivosti.

2.5. Dĺžka štúdia a formy výchovy a vzdelávania

Dĺžka štúdia v závislosti od stupňa resp. úrovne vzdelávania v základnej umeleckej škole:

a) Prípravné štúdium – je realizované ako jednoročné štúdium vo výtvarnom odbore - PŠ. Kandidátmi prípravného štúdia sú spravidla deti materskej školy, teda deti v predškolskom veku.

b) Prvý stupeň základného umeleckého vzdelávania - je realizovaný v dvoch častiach, pričom prvá časť zahŕňa 4 ročníky a druhá časť maximálne 5 ročníkov. Kandidátmi tejto úrovne umeleckého vzdelávania sú žiaci základnej školy. Úspešným absolvovaním výchovno-vzdelávacieho programu posledného ročníka 1. časti získa žiak primárne umelecké vzdelanie (ISCED 1B). Úspešným absolvovaním výchovnovzdelávacieho programu posledného ročníka 2. časti získa žiak nižšie sekundárne umelecké vzdelanie (ISCED 2B).

c) Druhý stupeň základného umeleckého vzdelávania - trvá štyri roky a je určené absolventom prvého stupňa základného umeleckého vzdelávania. Prijatiu uchádzačov na jednotlivé úrovne štúdia každého odboru predchádza úspešné vykonanie talentovej prijímacej skúšky vo zvolenom odbore. Termíny riadnych, príp. dodatočných talentových prijímacích skúšok sú v zmysle Vyhlášky Ministerstva školstva VVaŠ Slovenskej republiky č. 324/2008 Z. z. o základnej umeleckej škole s dostatočným predstihom oznamované v regionálnych masovo-komunikačných prostriedkoch, na jednotlivých elokovaných pracoviskách SZUŠ, resp. na webovom sídle školy.

2.6. Spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom vzdelaní

Spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom vzdelaní sa odvíjajú od stupňa vzdelania, ktorý dieťa alebo žiak práve navštevuje a pri dodržaní platnej školskej legislatívy upravujúcej túto oblasť.

PRÍPRAVNÉ ŠTÚDIUM Výsledky polročnej práce detí a ich pedagóga sú rodičom prezentované formou otvorenej hodiny, ktorá sa koná v klasifikačnom období – január, resp. jún. Po absolvovaní poslednej vyučovacej jednotky v školskom roku deti vo výtvarnom odbore dostávajú potvrdenie o absolvovaní prípravného štúdia. Tento doklad nie je nutnou podmienkou prijatia na ďalší stupeň vzdelávania v základnej umeleckej škole.

PRVÝ STUPEŇ VZDELÁVANIA Výsledky celoročnej práce žiakov sú rodičom prezentované formou záverečnej výstavy výtvarných prác, ktorá sa koná každoročne v klasifikačnom období – jún. Účasť žiaka na tomto podujatí nie je nutnou ani postačujúcou podmienkou pre úspešné ukončenie časti vzdelávania, ani pre získanie stupňa vzdelania. Získaniu primárneho umeleckého vzdelania predchádza úspešné absolvovanie posledného ročníka prvej časti štúdia a absolvovanie postupovej skúšky do 2. časti prvého stupňa umeleckého vzdelávania v zmysle platných Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov ZUŠ a Vyhlášky MŠ SR č. 324/2008 Z. z. o základnej umeleckej škole. Dokladom o úspešnom ukončení prvej časti štúdia je vysvedčenie s príslušnou doložkou. Získaniu nižšieho sekundárneho umeleckého vzdelania predchádza úspešné absolvovanie posledného ročníka druhej časti štúdia a následné úspešné vykonanie absolventskej skúšky v zmysle platných Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov ZUŠ a Vyhlášky MŠ SR č. 324/2008 Z. z. o základnej umeleckej škole a kritérií stanovených pre každý odbor /príloha 4/. Dokladom o úspešnom ukončení druhej časti štúdia je vysvedčenie s príslušnou doložkou.

DRUHÝ STUPEŇ VZDELÁVANIA Výsledky celoročnej práce študentov sú rodičom prezentované formou výstavy výtvarných prác, ktoré sa konajú každoročne v klasifikačnom období – jún. Účasť študenta na tomto podujatí nie je postačujúcou podmienkou pre úspešné ukončenie vzdelávania. Úspešnému ukončeniu vzdelania na tomto stupni predchádza úspešné absolvovanie posledného ročníka štúdia, verejná prezentácia dosiahnutých zručností a vykonanie záverečnej skúšky v zmysle platných Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov ZUŠ a Vyhlášky MŠ VVaŠ SR č. 324/2008 Z. z. o základnej umeleckej škole. Dokladom o úspešnom ukončení druhého stupňa štúdia je vysvedčenie.

UKONČOVANIE ŠTÚDIA v základnej umeleckej škole i v našej SZUŠ V ustanovení § 50 ods. 1 zákona o výchove a vzdelávaní je uvedený štandardný spôsob ukončovania štúdia v ZUŠ. Stane sa tak, ak žiak úspešne vykoná záverečnú skúšku. Zriedkavo sa v ZUŠ vyskytujú prípady, keď žiak sústavne alebo závažným spôsobom porušuje školský poriadok. V týchto prípadoch môže riaditeľ školy rozhodnúť o predčasnom ukončení štúdia podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona o výchove a vzdelávaní. Ustanovenie § 50 ods. 2 písm. b) zákona o výchove a vzdelávaní splnomocňuje riaditeľa školy rozhodnúť o mimoriadnom ukončení štúdia v prípade neuhrádzania príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených so štúdiom

2.7.Profil absolventa

Absolvent primárneho umeleckého vzdelávania

Vedomosti, zručnosti, postoje absolventa VÝTVARNÉHO ODBORU

Žiak prešiel v primárnom umeleckom vzdelávaní výchovno-vzdelávacím procesom od hravého laborovania výtvarnými technikami k vedomej a autentickej operatívnosti s výtvarnými metódami – klasickými aj alternatívnymi výtvarnými technikami.

· Ovláda techniky kresby, základy grafiky.

· V maľbe ovláda základné, podvojné, teplé a studené farby. Ovláda miešanie farieb, farebný valér a vie ich použiť v individuálnom výtvarnom spracovaní.

· V predmete modelovanie prechádza žiak od hravého krútenia, šúľania, vyťahovania hmoty až po vytváranie reliéfu, plastiky, dutej plastiky. Podľa možností školy žiak ovláda technológiu glazovania a vypaľovania keramiky.

· V predmete dekoratívne činnosti žiak vie využiť kompozíciu plochy, využitie farieb v plošnej, ale aj v priestorovej kompozícii, vie samostatne uplatňovať interdisciplinárne presahy.

· Žiak vie operovať výtvarným jazykom, základnými pojmami bod, škvrna, línia, tvar. Tvorivo nimi manipuluje a uvedomuje si vznik novej výtvarnej skutočnosti.

· Prijíma impulzy z dejín umenia, ktoré tvorivo aplikuje vo svojej činnosti.

· Štúdium končí samostatným výtvarným artefaktom spracovaným voliteľnými technikami a námetmi, ktoré vie zvládnuť.

Absolvent nižšieho sekundárneho vzdelávania

Vedomosti, zručnosti, postoje absolventa VÝTVARNÉHO ODBORU

· Na primeranej úrovni ovláda jednotlivé výtvarné techniky (kresba, maľba, modelovanie, grafika, koláž, dekoratívne činnosti a pod.) a dokáže ich uplatniť vo vlastnom výtvarnom prejave.

· Cieľavedome pracuje s jednotlivými vyjadrovacími prostriedkami, materiálmi, tvarmi a farbami.

· Dokáže tvorivo spracovať vlastné koncepty i zadanú tému.

· Orientuje sa v hlavných znakoch historických slohov a štýlov v oblasti výtvarného umenia a architektúry. Má záujem a prehľad v odbornej literatúre.

· Dokáže kriticky pristupovať k vnímanému výtvarnému artefaktu a vyjadriť svoj názor.

· Nadobudnuté poznatky a zručnosti využíva vo svojich voľnočasových umeleckých aktivitách.

2.8 Vzdelávacie štandardy

Vzdelávacie štandardy vyjadrené vo výkonových a obsahových štandardoch zvyšujú dôraz na výstup zo vzdelávania na úrovni ročníka alebo stupňa vzdelávania.

Výkonové štandardy sú uvedené ako prvé, pretože napĺňanie samotných výkonov je špecifikované prostredníctvom obsahových štandardov.

Obsahové štandardy približujú, čím budú výkony dosahované. Jednotlivé výkony uvedené v štandardoch sa rozvíjajú postupne, preto si učiteľ stanovuje pre jednotlivé výkonové štandardy viacero operacionalizovaných cieľov. Operacionalizované (konkretizované) ciele napĺňa postupne tak, aby žiaci dosiahli očakávané (stanovené) výkony na konci príslušného školského roka alebo stupňa vzdelávania. Stanovené výkonové štandardy učiteľa neobmedzujú v stanovovaní ďalších cieľov, ktoré považuje vzhľadom na aktuálnu úroveň vedomostí a myslenia žiakov v konkrétnej triede za vhodné.

Vzdelávací štandart heslovito pomenovávajú učebné obsahy potrebné pre dosiahnutie stanovených výkonov a rozvoj kľúčových kompetencií obsahový štandard vymedzuje rámcový učebný obsah výkonový štandard určuje na akej taxonomickej úrovni má žiak prislúchajúci obsah zvládnuť (napr. zapamätanie, porozumenie, aplikácia, analýza, syntéza (tvorivosť), hodnotenie).

Obsahový štandart vymedzuje rámcový učebný obsah

Výkonový štandart určuje na akej taxonomickej úrovni má žiak prislúchajúci obsah zvládnuť (napr. zapamätanie, porozumenie, aplikácia, analýza, syntéza (tvorivosť), hodnotenie).

Bližšie informácie o štandardoch sú dostupné na stránke: http://www.minedu.sk/data/att/7422.pdf Pedagóg si v dokumente vyhľadá štandardy podľa učebného odboru, predmetu a ročníka.

2.9. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia žiakov

Cieľom kontroly a následného hodnotenia výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov ZUŠ je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o celkovej vedomostnej úrovni, o zručnostiach a spôsobilostiach, ako aj o osobnostných vlastnostiach žiaka.

Hodnotenie spätne informuje o náročnosti a primeranosti požiadaviek školy kladených na žiaka, ako žiak zvládol danú problematiku. Súčasťou hodnotenia je poznať skutočné osobnostné kvality, povzbudiť žiaka do ďalšej práce, motivovať ho pri odstraňovaní nedostatkov, poznajúc pritom pravidlá a kritériá hodnotenia. Pri hodnotení a klasifikácií výsledkov žiakov postupujeme v súlade s platným metodickým pokynom na klasifikáciu a hodnotenie žiakov ZUŠ. Snažíme sa, aby sme prostredníctvom hodnotenia nerozdeľovali žiakov na úspešných a neúspešných a dôsledne rozlišujeme hodnotenie spôsobilosti od hodnotenia správania. Poznaním kritérií hodnotenia vopred prispejeme k uvedomeniu si požadovaných výsledkov.

Ako základné kritériá hodnotenia žiaka učiteľom sú akceptované:

· validita – istota, že sa hodnotí to, čo sa hodnotiť má, · použitie viacerých prostriedkov, metód hodnotenia úspešnosti žiaka, · hodnotenie motivácie, usilovnosti, angažovanosti žiaka, · opakované pozorovanie, hodnotenie, diagnostikovanie, · použitie výstižných a pravdivých hodnotiacich výrokov, · reliabilita – stálosť alebo dynamika hodnotenia v čase.

Dôležité miesto v hodnotení žiaka našej školy má jeho sebahodnotenie, ktoré u žiaka podporuje a rozvíja najmä:

· poznanie dôvodov a hodnoty toho, čo sa učí, · potreba premýšľať o vlastnej práci a plánovať si ju, · pocit istoty v učení, schopnosť vedieť, čo dokáže a ako získa pomoc, · uvedomovanie si a vyrovnanie sa s požiadavkami školy, · rozvíjanie schopností, komunikácie a sebavyjadrenia, · stanovovanie si osobných a najmä reálnych cieľov, · uvedomenie si, že sa môže zmeniť, · získavanie spätnej väzby o vlastnom učení a uvedomenie si svojich úspechov.

Dokumentácia prác žiakov (portfólio)

Portfólio je usporiadaný súbor prác žiakov zhromaždených za určité obdobie, ktorý poskytuje informácie o skúsenostiach a pracovných výsledkoch žiaka a jeho osobnosti. Zastáva významné miesto v systéme kontroly práce žiaka a jej hodnotení. Pedagóg si pre svoju potrebu vytvára počas hodnotiaceho obdobia hodnotiace portfólio, ktoré obsahuje pozorovacie záznamy, poznámky, ukážky prác žiaka vybrané učiteľom preto, aby dopĺňali celkový obraz o výsledkoch, ktoré daný žiak dosiahol, o charaktere procesov, ktoré k nim viedli.

Hodnotenie je sústavne prebiehajúci proces, ktorý je sprievodným a trvalým znakom vyučovania, je orientované hlavne do budúcnosti, má informatívny charakter, poskytuje žiakovi spätnú väzbu, učí ho vytyčovať si osobné ciele a motivuje ho k ich dosahovaniu a prekračovaniu. Hodnotenie umožňuje tak žiakovi, ako aj učiteľovi poznať skutočné osobnostné kvality hodnoteného tak, ako sa javia z vývinového hľadiska, a nielen v určitom okamihu.

3. ŠKOLSKÝ UČEBNÝ PLÁN

Školský učebný plán je postavený v súlade s cieľmi, uvedenými v aktuálnom kontexte v kapitolách I. a II. Všeobecne možno zhrnúť, že naším cieľom je umožniť a pomôcť každému žiakovi v rozvoji jeho schopností, zručností a vedomostí (kompetencií), ktoré mu dajú pevné základy pre budúci profesionálny i osobný život. Popri kompetenciách, priamo vyplývajúcich zo zamerania ZUŠ, chceme súčasne pripraviť človeka rozhľadeného, vytrvalého, schopného kooperovať a pracovať v tíme, schopného a motivovaného k celoživotnému vzdelávaniu.
Budeme tiež formovať u žiakov tvorivý životný štýl, vnútornú motiváciu, emocionálnu inteligenciu, sociálne cítenie a hodnotové orientácie, vychovávať žiakov v duchu humanistických princípov, posilňovať ich kritické myslenie a sebahodnotenie. V spolupráci s rodičmi žiakov budeme vychovávať pracovitých, zodpovedných, morálne vyspelých a slobodných ľudí.

Hodinové dotácie sú v zmysle platných učebných plánov schválených MŠVVaŠ SR a podľa individuálnych podmienok a možností školy.

Poznámky k učebnému plánu

1. Na štúdium vo výtvarnom odbore je možné prijať žiakov (v súlade s § 52 školského zákona), ktorí na prijímacích skúškach výtvarným prejavom (vlastná kresba, maľba) preukážu určitú mieru nadania a talentu (súboru schopností, ktoré umožňujú osobité, nadpriemerné výkony z hľadiska tvorivosti v niektorej z oblastí výtvarného vyjadrovania sa). Žiak je zaradený do ročníka s ohľadom na jeho vek a schopnosti (dôležité je prihliadať na to, že výtvarná vyspelosť – myslenie žiaka je úmerné jeho veku; chýbajúce technické zručnosti je možné získať/doplniť si aj vo vyšších ročníkoch).

2. Štúdium zahŕňa základné disciplíny (kreslenie, maľovanie, grafika, dekoratívne činnosti a vybrané state z teórie umenia, priestorové modelovanie...), Primerane veku (prevažne formou výtvarnej interpretácie, galerijnej animácie a neskôr aj štúdia odborných časopisov, literatúry a elektronických zdrojov) je žiakom sprístupňované historické i novodobé umenie. Tieto disciplíny a činnosti sa môžu v rámci jedného vyučovania prelínať alebo dopĺňať. Žiakovi má byť umožnené spoznať v priebehu štúdia celú šírku výtvarných disciplín a postupne sa profilovať podľa svojho nadania a záujmu.

3. Jednotlivé vyučovacie predmety vychádzajúce z výtvarných činností podliehajú hodnoteniu a klasifikácii, ktorá sa uvádza na konci I. a na konci II. polroka na tlačivách schválených MŠVVaŠ SR (napr. katalógový list žiaka a vysvedčenie). Pre potreby vykazovania a hodnotenia sú jednotlivé výtvarné činnosti považované za vyučovacie predmety. Učiteľ má možnosť do voľných políčok školských tlačív dopísať aj činnosti (vyučovacie predmety), ktoré sa podľa ŠkVP na škole vyučujú, ale v tlačivách absentujú.

4. Jednotlivé výtvarné činnosti prípravného štúdia vytvárajú súbor hlavných predmetov: kresba, maľba, grafika, dekoratívne činnosti, modelovanie vytvárajú súborný predmet výtvarná príprava.

5. V prvej časti a v druhej časti I. stupňa základného štúdia jednotlivé výtvarné činnosti vytvárajú súbor základných disciplín: kresba, maľba, grafika, dekoratívne činnosti, modelovanie a práca s materiálom, , vybrané state z teórie umenia a voliteľné predmety: fotografia a film, animácia

6. Hlavný predmet alebo skupinu hlavných predmetov si v tomto zmysle na II. stupni základného štúdia a v štúdiu pre dospelých určí a uvedie škola v príslušnom ŠkVP. Predmety spoločne vytvárajú súborný predmet výtvarná tvorba II.

7. Prípravné štúdium: Prípravné štúdium výtvarného odboru ZUŠ je určené pre nadané deti v predškolskom veku alebo pre žiakov prvého ročníka základnej školy. Zahŕňa plošné i priestorové výtvarné činnosti s dôrazom na spontánny detský výtvarný prejav. Štúdium trvá 1 rok.

8. Základné štúdium – Prvá časť – I. stupňa výtvarného odboru ZUŠ zodpovedá veku 7 až 10 rokov. Žiaci sú prijímaní na štúdium na základe absolvovania prípravného štúdia alebo na základe prijímacej skúšky. Osvojujú si základné procesy, prostriedky a techniky výtvarných disciplín. Štúdium zahŕňa kreslenie, maľovanie, grafiku, dekoratívne činnosti a modelovanie a priestorové a akčné vytváranie i zoznamovanie s multimédiami; primerane veku (prevažne formou výtvarnej interpretácie) je žiakom sprístupňované historické i novodobé umenie.

9. Základné štúdium – Druhá časť – I. stupňa výtvarného odboru ZUŠ zodpovedá veku 11 až 15 rokov. Žiaci sú prijímaní na štúdium na základe absolvovania prvej časti I. stupňa základného štúdia alebo na základe prijímacej skúšky. Štúdium obsahuje kreslenie, maľovanie, grafiku, modelovanie a priestorové vytváranie, vybrané state z dejín umenia a rozširujúce disciplíny fotografiu, dizajn, elektronické médiá, , základy z architektonicko-priestorového vytvárania, video a animáciu – proporcionalitu jednotlivých zložiek volí učiteľ na základe podmienok školy a profilácie žiakov v súlade so ŠkVP. Žiaci sa oboznamujú s dejinami umenia, s novodobými i súčasnými tendenciami.

10. Rozšírené štúdium I: Je štúdium, ktoré obsahovo zodpovedá druhej časti I. stupňa základného štúdia, ale má väčšiu časovú dotáciu. Je určené najmä žiakom, ktorí sa pripravujú na talentové skúšky na strednú umeleckú školu. Väčší dôraz je aj na znalosti z dejín umenia a súčasných tendencií umenia.

11. Základné štúdium II. stupeň: Štúdium zodpovedá stredoškolskému veku, t. j. 16 až 19 rokov. Žiaci sú prijímaní na štúdium na základe absolvovania I. stupňa základného alebo rozšíreného štúdia alebo na základe prijímacej skúšky. Štúdium sa špecializuje na média alebo disciplíny podľa zamerania žiaka (dôraz je kladený na koncepčné myslenie, tvorivosť, zručnosti, informovanosť o aktuálnych tendenciách umenia a na kritickú sebareflexiu žiaka).

12. Rozšírené štúdium II: Zodpovedá obsahu základného štúdia II., ale má väčšiu časovú dotáciu s možnosťou dôkladnejšieho venovania sa zvolenému médiu alebo disciplíne. Je určené najmä žiakom, ktorí sa pripravujú na talentové skúšky na vysokú školu v študijných odboroch výtvarné umenie, dizajn, reštaurovanie alebo architektúra. Súčasťou štúdia sú znalosti z dejín zvoleného odboru, znalosti súčasného umenia a rozvíjanie kritického myslenia a sebareflexie.

13. Štúdium pre dospelých: Individuálny študijný program v rámci skupinového vyučovania, zameraný na prehĺbené štúdium (s možnosťou špecializácie) alebo na prípravu na ďalšie štúdium výtvarnej profesie. Program štúdia môže byť zameraný aj na ľudové umelecké remeslá a techniky s cieľom samostatnej tvorby v tejto oblasti alebo ako príprava na kvalitnú amatérsku tvorbu. 14. Dĺžka štúdia je uvedená v jednotlivých učebných plánoch. 15. Počty žiakov v skupine sú uvedené v jednotlivých učebných plánoch. 16. Z dôvodu úbytku žiakov v skupine na konci prvého alebo druhého polroka školského roku pod spodnú hranicu uvedenú v príslušnom učebnom pláne možno v 2. časti I. stupňa základného štúdia, v II. stupni základného štúdia a v ŠPD zaradiť do skupiny aj žiaka z iného bezprostredne po sebe nasledujúceho ročníka.

3.1 Výtvarný odbor - VÝTVARNÁ VÝCHOVA

POSLANIE A CHARAKTERISTIKA PREDMETU: výtvarná výchova integruje zložky citovej a rozumovej výchovy žiaka. Predstavuje komplexný spôsob poznávania sveta všetkými zložkami osobnosti – senzibilita, racionalita, intelekt, fantázia, znamená rozvoj jedinečnosti osobnosti dieťaťa. Je to smerovanie k vytváraniu a k vyslovovaniu svojho názoru a predstavy. Z hľadiska špecifík výtvarnej výchovy je výchova ku kreativite. Výtvarná výchova plní aktuálne kultúrne poslanie na úrovni súčasného myslenia.ň

Maľba

Charakteristika vyučovacieho predmetu: Prostredníctvom materiálovo-technického experimentovania a hravej výtvarnej činnosti dochádza k spoznávaniu jednoduchých výrazových prostriedkov, technických postupov a možností využitia maľby v prospech spontánneho sebavyjadrenia. Základom maľby ja výstavba obrazu z farebných škvŕn a plôch. Maľba nadväzuje na kresliarske motívy, ale žiak sa učí využívať iné výrazové prostriedky a výtvarné formy. Žiaci sa zoznamujú s emotívnym (zážitkovým), dekoratívnym, monumentálnym, vecne popisným, konštruktívnym prístupom k maľbe. Hra s farbami približuje žiakom vlastnosti maliarskych materiálov a nástrojov a podporuje živý maliarsky prednes. Žiaci takto získavajú základné vedomosti o farbách a tvaroch, pričom spolu s aplikovaním vhodných vyučovacích metód sa zároveň uplatňuje jeden zo základných princípov vyučovania maľby a to, výchova k výtvarnému umeniu a spoznávanie rôznych výtvarných štýlov.

Ciele vyučovacieho predmetu: Cieľom predmetu je rozvíjať u žiaka tvorivé aktivity zamerané na výtvarné vnímanie a výtvarný jazyk primerané jeho veku a nadaniu. Cieľom je dosiahnuť u žiaka schopnosť miešať farby a pracovať s nimi. Rozvíjať spontánny detský prejav a manuálnu zručnosť. Rozvíjať fantáziu a predstavivosť. Odbúranie stereotypu a schém v zobrazovaní. Poznávať základné kompozičné vzťahy, vlastnosti farieb a ich vzájomné prepájanie. Rozvíjať výtvarné myslenie, zmysel pre krásu a získať poznatky o súčasnej umeleckej tvorbe

Kresba

Charakteristika vyučovacieho predmetu: Kresba ako plošné zobrazenie pomocou čiar a bodov vo všetkých svojich podobách dominuje medzi ostatnými výtvarnými aktivitami. Kresba umožňuje rozvíjať fantáziu, tvorivosť, no zároveň jemnú motoriku žiakov. Prostredníctvom kresby sa od prvotnej detskej spontánnosti postupne formuje vlastný spôsob seba vyjadrovania. Formou hravej výtvarnej činnosti žiak spoznáva jednoduché výrazové prostriedky a technické postupy. Žiak sa spočiatku zameriava na to, čo je hlavným predmetom jeho záujmu, sústreďuje sa na svoje myšlienky, pocity, túžby a kreslí viac po pamäti ako podľa predlohy. Postupne dochádza k skvalitneniu jemnej motoriky, pohyby ruky sú presnejšie a v obsahu kresby sa prejavuje viac realistickejšie zobrazenie. Žiaci sa postupne učia citlivo rozvrhnúť plochu, výstižne vyjadriť tvar a zdôrazniť alebo potlačiť detaily. Štúdium je zamerané od materiálovo-technického experimentovania, cez štúdie vecné, aspektívne, analyticko-syntetické až k samostatnej operatívnej tvorbe. Študijná kresba v sebe zahŕňa výtvarný prepis prírodnín a rôznych predmetov, zátiší, zvierat, postáv alebo krajiny. Študijná kresba je zameraná na zvládnutie perspektívy, figurálnej kresby a je určená predovšetkým žiakom, ktorí uvažujú o ďalšom štúdiu na stredných školách.

Ciele vyučovacieho predmetu: Cieľom predmetu je rozvíjať u žiaka tvorivé aktivity zamerané na výtvarné vnímanie a výtvarný jazyk primerané jeho veku a nadaniu. Cieľom predmetu je tiež rozvoj spontánnosti, motorických návykov, pozorovacích schopností a podnecovanie obrazotvornosti. Žiak zároveň rozvíja svoju schopnosť vyjadriť sa prostredníctvom základných vyjadrovacích prostriedkov ako sú bod, línia a tvar a uplatniť výtvarné cítenie a myslenie. Žiak citlivo spája voľbu námetu s vyjadrovacím prostriedkom, spája svoje predstavy a zámery s predstavou materiálu a nástroja a postupne nachádza a volí si vlastný výtvarný postup. Vytvára spojitosť medzi vlastnou výtvarnou predstavou, jej prevedením a medzi výtvarným umením, pričom si súčasne ponecháva svoju autentickosť tvorby.

Grafika

Charakteristika vyučovacieho predmetu: Základom grafickej techniky je rozmnožovanie výtvarnej práce pomocou tlače. Žiaci využívajú výtvarný jazyk založený na vzťahoch svetlých a tmavých línií, plôch či textúr. Obmedzujú popisnosť, citlivo vedú linku, členia pozitívne aj negatívne plochu a hľadajú výtvarné usporiadanie v súlade s grafickou technikou.

Ciele vyučovacieho predmetu: Odvíjajúc sa od spontánneho záujmu o výtvarnú tvorbu prehĺbiť záujem o grafiku tak, aby žiak získal optimálne podnety pre ďalšiu výtvarnú aktivitu. Cieľom vyučovacieho predmetu je rozvíjať základné princípy grafiky, rozvoj zručností a technických schopností. Uvedomovanie si výrazovosti jednotlivých povrchov, štruktúr a textúr. Rozvoj predstavivosti a fantázie a schopnosť jej realizácie prostredníctvom grafickej tvorby. Cieľom je dosiahnuť u žiaka trpezlivosti, disciplíne a zmyslu pre systematickú činnosť. Pochopenie vybraných kompozičných princípov a objavovanie netradičných grafických techník. Zoznámenie sa s protografickými postupmi a a formovať gramotnosť žiaka v oblasti vyjadrovania sa výtvarnými prostriedkami prostredníctvom vybraných médií, nástrojov a techník.

Modelovanie a práce s materiálom

Charakteristika vyučovacieho predmetu: Žiaci sa učia trojrozmerne vyjadrovať predstavy a realitu. Zoznamujú sa s vlastnosťami materiálov a nástrojov. Výtvarná skúsenosť prináša žiakom podnety pre objavovanie možností, z ktorých sa postupne vytvára register vyjadrovacích prostriedkov priestorovej tvorby. Vyučovací predmet pomáha vytvárať vzťah žiaka k povrchu, objemu, priestoru a materiálu. Obsahom predmetu sú tvorivé aktivity zamerané na priestorové vnímanie a výtvarný jazyk modelovania, tvarovania materiálov a výtvarné konštruovanie. Žiaci sa hravými formami oboznamujú s hlinou pri tvarovaní hliny rukou. V keramike sa zameriavame od tvorby menších plátov, tvorených valčekom, až po rôzne stáčanie a vrstvenie. Plastická tvorba vo svojej podstate žiakov navádza k priestorovému uplatneniu tvarov.

Ciele vyučovacieho predmetu: Ciele vyučovacieho predmetu sú zamerané na rozvoj spontánneho vyjadrovania prostredníctvom priestorového vytvárania. Na poznávanie a vytváranie rôznych tvarov. Na nadobúdanie zručnosti v základných technikách priestorovej tvorby, manipulácie s nástrojmi, získavanie skúsenosti o priestorovom komponovaní (stavebnice, rozličné priestorové prvky) a poznávanie princípov výstavby kompozície. Cieľom je dosiahnúť u žiaka zmysel pre haptické prežívanie tvarov, schopnosť využívať netradičné materiály, redefinovať, teda naučiť sa vnímať prostredie interiéru a exteriéru ako prostredie pre tvorbu. Osvojiť si a využívať výtvarné prvky. Štrukturálne radiť dané elementy, stavať ich do nových súvislostí a poznávať objektívne farebné zákonitosti a ich expresívne vlastnosti.

Dekoratívne činnosti

Charakteristika vyučovacieho predmetu: Dekoratívna činnosť nadobúda stále väčší význam v rámci väzby na maľbu, kresbu, grafiku a modelovanie. Obsah predmetu spočíva v tvorbe s najrôznejšími postupmi dekoratívneho umenia. Žiaci sa zoznamujú s jednotou tvaru, funkcie, materiálu a dekóru. Postupne sa učia podriadiť výtvarné myslenie voľbe štylizačného prejavu a optickej čitateľnosti riešenia. Dekoratívne úlohy vyžadujú racionálnu analýzu, logické výtvarné myslenie a znalosť výtvarného jazyka. Dekoratívne činnosti umožňujú prirodzené vyústenie do oblasti estetizácie životného prostredia a priemyselného dizajnu. Hry a experimenty a tvorivé aktivity s materiálmi a nástrojmi, zamerané na priestorové a plošné vnímanie prinášajú nové podnety a podporujú záujem žiaka o výtvarné vyjadrovanie.

Ciele vyučovacieho predmetu: Prostredníctvom motivačnej a diskusnej časti v procese vyučovania získať poznatky o výtvarnom umení a vizuálnej kultúre. Cieľom vyučovacieho predmetu je aplikovať tieto získané poznatky, no zamerať sa najmä na ďalšie nadobudnuté vedomosti a zručnosti žiaka najmä na základe praktických činností v danej oblasti. Predmetom obsahu dekoratívnych činnosti je naučiť sa základné poznatky o formách, charakteroch tvarov, textúr, základných priestorových vzťahoch a o vlastnostiach a možnostiach využívania rôznych nástrojov a materiálov. Cieľom je dosiahnuť u žiaka spontánnu, no tiež cielene vedenú stopu. Zvládanie jednoduchého spájania materiálov, techniky otláčania, atď. V neposlednom rade je cieľom, aby žiak primerane svojmu veku dokázal pomenovať postupy a výsledky vlastnej výtvarnej činnosti v rámci dekoračných činnosti.

Fotografia a film

Charakteristika vyučovacieho predmetu: Predmet je zameraný na digitálnu fotografiiu, grafický dizajn, prácu s počítačom, upravovanie fotografií a kresbu v profesionálnych programoch Adobe Photoshop, Corel Draw, Flash, Gif animator. Predmetom obsahu počítačovej grafiky je naučiť sa základné poznatky o programoch v ktorých sa tvorí, o vlastnostiach a možnostiach využívania rôznych nástrojov a funkcii.

Ciele vyučovacieho predmetu: Cieľom vyučovacieho predmetu je poznávať elektroniku a vedieť uplatniť rôzne kompozičné riešenia aj prostredníctvom iných médií. Získať gramotnosť v práci s počítačom, schopnosť využívať dostupné a inšpiračné zdroje pre svoju tvorbu a porovnať ju s prácou na papieri.

Dejiny výtvarného umenia a kultúry

Charakteristika vyučovacieho predmetu: Dejiny výtvarného umenia a kultúry spĺňajú dvojitú funkciu. V prvom rade sú oblasťou, ktorá nám sprostredkuje vzťah a hrdosť k tradícii. Ponúka poznatok, že umenie spolunažíva s človekom už naozaj dlhú dobu a je rovnako živým „organizmom“ ako človek sám. V druhom rade je priestorom, kde možno aktívne pátrať, skúmať a triediť, získavať nielen všeobecný prehľad, ale hlavne osobitý súkromný vzťah k 212 umeniu, k jeho jednotlivým kapitolám z dejín. V neposlednom rade sú dejiny výtvarného umenia ako prehliadka kreativity výrazným inšpiratívnym impulzom k ďalšej tvorivej činnosti.

Ciele vyučovacieho predmetu: Cieľom vyučovacieho predmetu je poznávať, porovnávať, inšpirovať sa a získať vzťah k dejinám kultúry. Uvedomovať si odkazy dejín umenia. Vedieť spracovať spoznaný výtvarný materiál a tvorivo sa posúvať do vlastných výtvarných činností. Za pomoci DVU podporiť pluralitu názorov, toleranciu a demokraciu v prejave (vysloveného, ale i výtvarného názoru)

Elektronické média a počítačová grafika

3.2 Prípravné štúdium

Ročník, predprimárne vzdelávanie, prípravné štúdium na I. stupeň SZUŠ, ISCED 0

Prípravným štúdiom vo výtvarnom odbore rozumieme štúdium žiakov predprimárneho vzdelávania. Charakteristické je spontánnym detským výtvarným prejavom, ale aj hravého a nadšeného objavovania možností techník alebo materiálov. Zoznamovaním sa s pomôckami a rozvíjaním jemnej motoriky. Je tiež obdobím vytvárania prvých stereotypov, preberania schém a konvencií, na ktoré musí pedagogický program reagovať v zmysle ich aktívneho zaradenia do dynamiky detskej osobnosti – ich podriadenia, spracovávania a prekračovania vlastnou detskou vynaliezavosťou a motivovaným objavovaním iných foriem a možností.

Učebný plán číslo 52 pre prípravné štúdium

Vek detí

Predškolský vek MŠ, alebo 1 ročník ZŠ

Dĺžka štúdia

1-2 roky

Počet žiakov v skupine

3-5

Počet hodín týždenne

2 x 45 min. (1x týždenne) Spolu 2

Spolu hodín ročne

Skupinové vyučovanie

Charakteristika vyučovanie

vyučovanie prostredníctvom výtvarných činností žiaka;

je organizované formou hravých výtvarných činností sprostredkujúcich poznávanie jednoduchých výrazových prostriedkov, technických postupov a materiálov v spojení so spontánnym sebavyjadrovaním

Absolvovanie štúdia

Ukončuje sa výstavou prác

Kresba	20 hodín
Maľba	20 hodín
Grafika	8 hodín
Modelovanie a práce s materiálom	8 hodín
Dekoratívne činnosti	10 hodín

Výkonové štandardy:

Žiaci po absolvovaní prípravného štúdia: · vyjadria svoje predstavy v kresbe, maľbe, koláži a modelovaní, · spontánne pracujú s farbou, líniou a mäkkým modelovacím materiálom, · pomenujú svoje práce, · opíšu výraz svojich prác, výraz umeleckých diel, · vyjadria svoje predstavy o vypočutom texte v kresbe a/alebo v maľbe, · výtvarne vyjadria príbehy, ktoré si vymyslia, · dotvoria chaotické textúry do zmysluplných zobrazení podľa svojej fantázie a tvarovej predstavivosti, · dotvoria neúplné obrazy (fotografie, reprodukcie, ...) v náväznosti na čiastočné tvary a s použitím fantázie, · nakomponujú novotvary narábaním s primárnymi tvarmi (geometrické tvary, písmená,... ), · obkreslia tvary a dotvoria ich podľa fantázie, · vytvoria jednoduché masky s výrazom základných emócií (smútok, radosť, ...), · využijú grafické a materiálové stopy svojich gest, · využijú prírodniny ako súčasť kompozície, · zvládnu techniku jednoduchej frotáže, · zvládnu techniku monotypie, · dokážu spracovať (nastrihať, sformovať, spojiť) papier a mäkší kartón.

Obsahové štandardy:

Východiskom sú spontánne detské výtvarné činnosti a sklon dieťaťa k poznávaniu nových činností, materiálov a techník. Hravé laborovanie je prepojené s tematickými zadaniami. · hravé činnosti s linkou, farbou a materiálom; uvedomenie si výrazu, základných rozdielnych vlastností rôznych nástrojov a materiálov, · jednoduché šrafovanie častí kresby, · akčné maľovanie v ktorom jednotlivé činnosti, gestá, pohyby a nástroje zanechávajú na papieri charakteristické stopy, · variačné a porovnávanie rôznych spôsobov kreslenia tej istej veci (jednoduchého motívu), · uplatňovanie predstavivosti a fantázie pri spracovávaní (dopĺňaní alebo vyhľadávaní tvarov) nepresných, nezreteľných textúr (pokrčený papier, čarbanica, krajčírske strihy, škvrny, dekalky...), · hravé experimentovanie s časťami obrázkov (fotografií), s vystrihnutými písmenami alebo s nezobrazujúcimi textúrami materiálov; asambláže alebo koláž, fantazijné dopĺňanie zobrazení (konfigurácií, významových tvarov), · obkresľovanie (obmaľovávanie) obrysov predmetov, tieňov; kombinované so šrafovaním, kolážovaním a pod. – rozlišovanie vonkajšieho a vnútorného tvaru, - porovnávanie tvarov rôzneho charakteru (geometriké-presné, prírodné-nepresné, veľké a malé, vysoké a nízke, hranaté a okrúhle, plošné a priestorové...), · vytváranie objektov z kartónu, ich dotváranie kresbou, maľbou alebo kolážou, · frotáž z rôznych povrchov, vytváranie vzorkovníčka alebo kompozície, · rastliny a prírodniny ako výtvarné materiály využité v rôznych technikách, · monotypické otláčanie prírodnín alebo pripravených matríc, · kreslenie (maľovanie) svojich predstáv o vypočutom príbehu (rozprávke) alebo o príbehu vymyslenom dieťaťom, príp. o vlastnej transformácii rozprávky, · výtvarné spracovanie postavičiek z filmu a ich domýšľanie, variovanie a transformovanie, · vytváranie masiek z jednoduchých materiálov (ich dopĺňanie časťami kostýmu, pokrývkou hlavy...) · rozhovor o výraze masky, vymýšľanie „rituálov“, · diskusia o rozmanitosti umeleckých diel a o ich výraze, pri návšteve galérie, výstavy alebo pri výtvarných dielach sprostredkovaných iným spôsobom.

Kompetencie:

Intenzívne diagnostikovanie umeleckých schopností dieťaťa a jeho následné zaradenie do príslušného umeleckého odboru

CIELE:

v prípravnom. ročníku ide o získanie osobných skúseností, zážitkov z autentickej tvorby. Využíva v plnej miere potenciál spontánneho detského prejavu. Postupné formovanie schopnosti reagovať na podnety, tvorivo operovať s prostriedkami.

3.3. Stupeň vzdelania ISCED 1B a profil absolventa

1. časť, I. stupeň základného štúdia základnej umeleckej školy, ISCED 1B

Učebný plán číslo 52

Vek detí	6 -10 rokov , žiaci 1-4 ročníka
Dĺžka štúdia	Najviac 4 roky
Počet žiakov v skupine	6 - 10
Ročník	1*	2	3	4
Počet hodín týždenne	3 x 45 min. (1x týždenne) Spolu3 *2x45 minút v I. ročníku ZŠ
Skupinové vyučovanie	primárne umelecké vzdelávanie
Spolu ročne	99 hodín /*66 hodín
Charakteristika vyučovania	vyučovanie prostredníctvom výtvarných činností žiaka; je orientované na experimentovanie (materiálno-technické, s vyjadrovacími prostriedkami), uplatnenie fantázie a predstavivosti žiaka, na prekonávanie schém zobrazovania a myslenia a na podpore vlastných žiakových riešení na úrovni obsahu i formy; vo vyučovaní je zastúpené plošné a priestorové vytváranie a jednotlivé disciplíny (kresba, maľba, grafika, modelovanie, priestorové a akčné vytváranie); primerane veku (prevažne formou výtvarnej interpretácie) je žiakom sprístupňované historické i súčasné umenie
Absolvovanie štúdia	Prvá časť I. stupňa základného štúdia sa ukončuje vystavenou záverečnou prácou .

Kresba	30 hodín
Maľba	30 hodín
Grafika	12 hodín
Modelovanie	12 hodín
Dekoratívne činnosti	15 hodín

Výkonové štandardy

· Žiaci po absolvovaní prvej časti prvého stupňa základného štúdia: · výtvarne vyjadrujú svoje predstavy v kresbe, maľbe, koláži, modelovaní, jednoduchej grafickej technike, v tvorbe objektu, · pracujú s líniou, farbou, tvarom,· pomenujú farby a farebné tóny, základné farebné kontrasty (tepelný, svetlostný, sýtostný), · slovne charakterizujú línie a tvary podľa proporcií a výrazu, · rozlišujú organické a geometrické tvary, · pomenujú kvalitu povrchov podľa opticko-haptického výrazu, · stručne charakterizujú vytvorený artefakt, 216 · zvládnu techniku kresby ceruzou rôznej tvrdosti, fixkou rôznej hrúbky, tušom a pierkom (resp. iným nástrojom), štetcom a farbou, · zvládnu techniku maľovania temperovými farbami, suchými, voskovými (resp. olejovými) pastelmi, fixkami, tušmi a kombináciami vybraných techník, · zvládnu techniku modelovania z mäkkého modelovacieho materiálu, · zvládnu jednoduchú grafickú techniku (napr. monotypiu, kartónorez, linorez...), · vytvoria novotvar z neartikulovanej (náhodnej) štruktúry alebo z nájdených predmetov, · iniciatívne vyhľadávajú rozmanité technicko-materiálové riešenia, - výtvarne, podľa fantázie vyjadria vlastné témy a obsahy, · výtvarne, podľa fantázie reagujú na podnety vizuálnej reality, · výtvarne, podľa fantázie reagujú na vybrané podnety z oblasti výtvarného umenia (štýly, izmy, slohy) z hľadiska foriem, tém a námetov, · slovne opíšu videné výtvarné dielo, jeho druh, · charakterizujú výraz výtvarného diela, · výtvarne, podľa fantázie reagujú na podnety z oblasti vybraných druhov umenia – hudby, literatúry, filmu, divadla, tanca, · výtvarne, podľa fantázie reagujú na podnety z vybraných oblastí poznávania (napr. prírodovedy, vlastivedy, náboženskej a etickej výchovy, matematiky a geometrie...), · výtvarne, podľa fantázie reagujú na kultúrne a sociálne témy (zvyky, sviatky, udalosti...).

Obsahové štandardy

Vo všetkých témach a obsahoch učiteľ podporuje a uprednostňuje vlastné a samostatné myslenie žiakov, ich nápaditosť a originalitu riešení (i v prípade, že dôjde k svojbytnému odklonu žiaka od riešenej úlohy). Rešpektuje ich individualitu a špecifické schopnosti. K motivácii sa využíva prevažne rozprávková (príbehová) alebo zážitková forma uvedenia žiakov do problematiky, príp. aj učiteľom moderovaný proces – ako príbeh, ktorý žiaci postupne vytvárajú.

CIELE: v 1. ročníku ide o získanie osobných skúseností, zážitkov z autentickej tvorby. Plynule nadväzuje na spontánny detský výtvarný prejav. Postupne formovanie schopnosti reagovať na podnety, tvorivo operovať s prostriedkami.

Kompetencie:

Žiak chápe základné jazykové prvky – výtvarný jazyk. Je schopný realizácie výtvarných jazykových prvkov v tematických okruhoch. Dokáže vykonávať výtvarné operácie a formálne objavené postupy. Pozná možnosti zobrazovania vizuálnej skutočnosti. Dokáže transponovať živé princípy prírody. Vie vyjadriť vnem, zážitok, myšlienku

Výstupy:

Porozumenie prvkom – aspektom výtvarného jazyka, ktorý sa realizuje v tematických okruhoch: línia, bod, plocha, škvrna, tvar, farba, svetlo, tieň.

Podľa priameho pozorovania, ale aj pamäťového cvičenia realizuje figúru, portrét, prírodniny, zátišie, krajinu

DIDAKTICKÉ POSTUPY A METÓDY PRÁCE: uvedené aspekty (kompetencie) sa v tvorivom vyučovacom procese prelínajú. Pedagóg má tvorivo koncipovať vlastnú predstavu a spôsob realizácie týchto aspektov. Sú súčasťou voľby metodického aparátu, s ktorým učiteľ narába. Metódy podľa potreby zlučuje, kombinuje v rôznej miere náročnosti, úmernej veku a vyspelosti žiaka. Základom pre výber použitých metód je, aby proces tvorby žiaka bol tvorivý a v konečnom dôsledku slobodný. Výber metód predstavuje otvorený systém, ktorý predpokladá prirodzenú inováciu, variovanie a objavovanie nových kombinácií a vzťahov.

1 ročník

Laborovanie s výtvarným jazykom a kompozíciou:

· hravé činnosti s obrysmi predmetov (vyjadrovanie pohybu, nárastu a zmenšovania, kumulovania a spontánnych prienikov tvarov prostredníctvom radenia obrysov), · hravé činnosti s rytmom (vizualizácia zvuku, pohybu, fyziologických rytmov, striedajúcich sa prírodných javov a cyklov); pochopenie a vyjadrenie pravidelnosti a nepravidelnosti, zrýchľovania a spomaľovania v rôznych prejavoch sveta a života, · priestorové útvary z hotových prvkov (špajle, škatule, špagáty a pod.), · tepelný farebný kontrast a jeho analógie (kontrasty suchý-vlhký, blízky-vzdialený) v maľbe, · hry s jednoduchou kinetikou: napr. obrázok s pohyblivými časťami, jednoduchá kinetická hračka a pod., · reliéf, koláž, alebo kombinácia - rôzne kvality (textúry) povrchov; frotáž vytvoreného reliéfu, príp. kresba (maľba) podľa reliéfu, · výtvarné činnosti zamerané na prácu s geometrickými prvkami v tvaroch predmetov.

Rozvoj fantázie, tvorba vlastných konceptov:

· inšpiratívne témy a námety (svojské riešenia, domýšľanie a fantazijné preštrukturovanie podnetov), · ozvláštnená krajinomaľba (napr. mimoriadny meteorologický jav v konkrétnej, známej krajine), · ozvláštnené zátišie (napr. prostredníctvom druhu, množstva, tvarov a rozmerov predmetov), · zobrazenie tej istej veci v rôznych prostrediach, · ozvláštnená maľba (kresba, modelovanie) postavy človeka alebo zvieraťa, · spolupráca učiteľa a žiakov na vzniku nových tém a kombinácii techník.

Podnety z výtvarného umenia:

· animovaná návšteva galérie, výstavy umeleckých diel (alebo výtvarné diela sprostredkované iným spôsobom), · výtvarné reakcie/interpretácie vybraných výtvarných diel.

Podnety z iných umení a oblastí poznania:

· rozdielnosť nálady v dvoch hudobných skladbách (vyjadrenie prostredníctvom maľby alebo kresby, koláže...), - illustrácia žiakom známej rozprávky pozmenenej žiakom.

2 ročník

Laborovanie s výtvarným jazykom a kompozíciou:

· hravé činnosti s linkou, jej rôznymi kvalitami (z hľadiska výrazu, nástroja, techniky, prítlaku, proporcie...), následne aplikácia čiar rôzneho charakteru v naratívnej téme, · šrafovanie tvaru kresliacim nástrojom, · odlíšenie rôznych tvarov šrafovaním, · premeny tvarov: postupné (krokové) zmeny vybraného tvaru na iný tvar, · výtvarné hry s osovou symetriou a asymetriou (napr. dotváranie dekalku, odtlačku materiálovej matrice, obkresľovanie šablóny a pod.), · kreslenie tvarov umiestnených vo formáte (vpredu – vzadu, hore – dole, vedľa seba – za sebou...), - približovanie – vzďaľovanie, zväčšovanie – zmenšovanie.

Rozvoj fantázie, tvorba vlastných konceptov:

· pamäťové cvičenia (zobrazovanie rôznych vecí, zvierat, profesií podľa slovného „diktátu“ učiteľa), · témy a námety provokujúce fantáziu žiaka, · naratívne témy a príbehy, · objekty z rozmanitých polotovarov v nezvyčajných vzťahoch, · hybridácia tvarov (zvierat, vecí, ...), · pomenovanie hybridných tvarov, · spolupráca učiteľa a žiakov na vzniku nových tém a kombinácii techník.

Podnety z výtvarného umenia:

· land-artové hry s prírodnými materiálmi v prírode, · body-art (maľba na ruku, tvár), · akcie (performančné aktivity) v mimoškolskom priestore, · animovaná návšteva galérie, výstavy umeleckých diel (alebo výtvarné diela sprostredkované iným spôsobom), · výtvarné reakcie/interpretácie vybraných výtvarných diel. Podnety z iných umení a oblastí poznania: · jednoduchá scéna pre bábkové divadlo, · jednoduché (napr. prstové) bábky, · komiks ako „scenár“ bábkového divadla

CIELE:

súčasná koncepcia predmetu výtvarnej výchovy je esteticko-výchovná, lebo svoje ciele orientuje do zložky estetickej výchovy. Výtvarná výchova je cieľovo zameraná do hodnotovej oblasti estetického osvojovania skutočnosti, ktorá je rozdielna od pojmového poznávania sveta. Východiskom pre tvorbu obsahu a jeho didaktického systému sa stáva výtvarné umenie, jeho princípy a výrazové prostriedky. Pri tvorbe obsahu výtvarnej výchovy sa rovnako prihliada aj k žiakom s ich rôznymi výtvarnými schopnosťami, ako je napr. primeranosť, individuálny prístup v procese osvojovania.

OBSAH:

obsahom predmetu je osvojovanie si procesu formou práce a metód, didaktických prostriedkov a podmienok. Ide o tvorivé rozvíjanie žiaka, jeho predstavivosti, fantázie, schopnosti pretvárania skutočnosti s využitím rôznych foriem metód, námetov, výtvarných techník, materiálov ako aj výtvarných postupov.

Kompetencie:

Žiak na vyššej vekovo primeranej úrovni chápe základné prvky výtvarného jazyka, ktorý realizuje v tematických okruhoch – výtvarnom a technickom osvojovaní skutočnosti, v experimentovaní a prácou s výtvarnými prostriedkami. Motivácia je základom celého výtvarného procesu, ktorá podporuje individuálne a samostatne výtvarné riešenia žiaka, jeho osobité riešenia od danej úlohy.

Výstupy:

Samostatná, individuálna a tvorivá realizácia v tematických okruhoch ako v 1. ročníku, rozširovaním

DIDAKTICKÉ POSTUPY A METÓDY PRÁCE:

uvedené aspekty (kompetencie) sa v tvorivom vyučovacom procese prelínajú. Pedagóg má tvorivo koncipovať vlastnú predstavu a spôsob realizácie týchto aspektov. Sú súčasťou voľby metodického aparátu, s ktorým učiteľ narába. Metódy podľa potreby zlučuje, kombinuje v rôznej miere náročnosti, úmernej veku a vyspelosti žiaka. Základom pre výber použitých metód je, aby proces tvorby žiaka bol tvorivý a v konečnom dôsledku slobodný. Výber metód predstavuje otvorený systém, ktorý predpokladá prirodzenú inováciu, variovanie a objavovanie nových kombinácií a vzťahov.

3 ročník

Laborovanie s výtvarným jazykom a kompozíciou:

· voľné kresliarske cvičenia zamerané na líniu a tvar, · kresba predmetu linkou (bez nároku na presné zachytenie proporcie a tvaru), · figúry v pohybe (kresba podľa predstavy, vytvorenie a využitie šablóny), · kresba figúry, predmetu podľa videnej skutočnosti (zachytenie základného tvaru/pohybu, bez nároku na presné proporcie), · dotváranie kresby figúry, · modelovanie postavy (človek alebo zviera; zachytenie základného tvaru/pohybu, bez nároku na presné proporcie), · fotokoláž (alt. motívy: figúra, portrét, predmet, krajina...), · mimikri (artefakt vo vzťahu k prírodnému pozadiu).

Rozvoj fantázie, tvorba vlastných konceptov:

· pamäťové cvičenia (zobrazovanie rôznych vecí, zvierat, profesií podľa slovného „diktátu“ učiteľa), · témy a námety provokujúce fantáziu žiaka, · naratívne témy a príbehy, · fantastické bytosti (stvárnené novými technikami, napr., rolážou, frotážou, kombinovaním techník), · fantastická krajina, · zostava prostredia a postáv v priestorovom prevedení (historická udalosť, šport, Betlehem, práce na poli, trh v meste a pod.), · návrhy úžitkových predmetov (predmety dennej potreby, šperky...), · spolupráca učiteľa a žiakov na vzniku nových tém a kombinácii techník.

Podnety z výtvarného umenia:

· vybrané diela surrealizmu, · animovaná návšteva galérie, výstavy umeleckých diel (alebo výtvarné diela sprostredkované iným spôsobom), · výtvarné reakcie/interpretácie vybraných výtvarných diel. Podnety z iných umení a oblastí poznania: · výtvarné reakcie na zvuk rôznych hudobných nástrojov, · výtvarné stvárnenie hudobných tónov a ruchov (synestetické vnímanie).

CIELE:

cieľom výtvarnej výchovy je z pedagogického hľadiska rozvoj zrakového vnímania, lebo v súčasnosti väčšinu informácii získavame práve zrakom. Je potrebné sa zamerať na rozvoj estetickej citlivosti, vedieť vnímať a hodnotiť krásu prírody, krásu predmetov vytvorených človekom a na vlastnú tvorivú činnosť žiakov. Východiskom predmetu je súčasné výtvarné umenie a estetika, súčasný umelecky a esteticky vkus.

Individualita žiaka má vplyv na realizáciu úloh vo výchovno-vzdelávacom procese.

OBSAH:

obsah sa realizuje prostredníctvom konkrétnych úloh, osvojovaním si formu práce, za pomoci určitých metód a didaktických prostriedkov a podmienok. Ide o tvorivé rozvíjanie žiaka jeho predstavivosti, fantázie. Schopnosť zachytiť realitu, ale i jej pripadne pretváranie s využitím rôznych foriem metód, námetov, výtvarných technik ako aj výtvarných postupov a materiálov.

Kompetencie:

Formu hravých činnosti postupne nahrádzať uvedomelejšou prácou, založenou na spresňovaní expresívneho, spontánneho detského prejavu. Zobrazovať tematické kompozície, prírodné a umelé formy v súvislosti s psychologickým rozvojom. Podobne sa prejavujú zmeny aj pri prací s farbou či líniou, v modelovaní, v riešení priestorových úloh a dekoratívnych prácach

Výstupy:

Na základe poznania niektorých princípov výtvarnej tvorby, viesť žiakov k uvedomelejšej, zámernej práci, tvorbe. K osvojovaniu výtvarného jazyka z 1.a 2. ročníka pribúda experimentovanie s výtvarným materiálom, výrazovými vlastnosťami farby, línie, plochy a priestoru. Pochopiť vzťah tvaru a materiálu k funkcii predmetu napr. dekoratívnej alebo v úžitkovej podobe. V práci s materiálom rozvíjať vkus a vzťah k životnému prostrediu - papier, textil, kamene, aplikácia, asamblaž.

DIDAKTICKÉ POSTUPY A METÓDY PRÁCE:

aj v 3. ročníku je podstatou esteticko-výchovný rozvoj žiaka, rozvoj jeho estetického vnímania a chápania skutočnosti, umenia, ale aj vkusu. Obsah sa realizuje prostredníctvom konkrétnych úloh, pri ktorých voľba didaktických prostriedkov je od prípadu k prípadu, variabilná a závisí často od miestnych podmienok. Medzi didaktické prostriedky zaraďujeme individuálne výtvarné riešenia v rôznych výtvarných námetoch, technikách a konkrétnych umeleckých dielach.

Esteticko-výchovné zameranie predmetu vyžaduje iný výber metód než pri náukových predmetoch. Voľba metód by mala umožniť žiakom sebarealizáciu a tvorivosť, preto vylučuje používanie netvorivých metód a postupov (napr. kopírovanie, predkresľovanie a pod.).

Vo výtvarnej výchove použijeme síce základné a už používané metódy - slovne, názorové, praktické, ale doplňované logickými myšlienkovými operáciami (analýzou, syntézou, analógiou, abstrahovaním a pod.). Výber závisí od tematického celku, konkrétnej úlohy, námetu a techniky.

4 ročník,

Laborovanie s výtvarným jazykom a kompozíciou:

· kreslenie tvarov stromov podľa videnej skutočnosti, · rôzne stvárnenie toho istého motívu (prekonávanie grafických schém), · cvičenia na spoznávanie proporcií, · symetria a asymetria v obraze (portrét, zátišie, krajina...), · maľba krajiny podľa videnej skutočnosti, · variácie maľby konkrétnej krajiny (svetelné zmeny, denné obdobia, zmeny počasia...), · výrazové štylizovanie (tváre, zvieratá, predmety s výrazom rôznych emócií), · kompozícia z geometrických tvarov, · zátišie z geometrických tvarov, · zachytenie zmien farieb osvetlením, · pozitív a negatív (linorez), · modelovanie postáv v pohybe/akcii podľa predstavy žiaka.

Rozvoj fantázie, tvorba vlastných konceptov:

· kresebné pamäťové cvičenia (kreslenie rôznych vecí, zvierat, profesií, situácií podľa slovného „diktátu“ učiteľa), · témy a námety provokujúce fantáziu žiaka , · naratívne témy a príbehy, · zmeny v hotovom obraze výmeny/premeny častí kompozície, zmeny farieb a/alebo premeny motívov v kompozícii, · zobrazenie skutočného zážitku kombinované s fantáziou žiaka, · jedno- (príp. viac-) farebná tlač (monotypia, linorez), · spolupráca učiteľa a žiakov na vzniku nových tém a kombinácii techník.

Podnety z výtvarného umenia:

· vybrané diela impresionizmu, · maľba impresionistickým spôsobom (škvrny, ťahy štetca, pointilizmus), · animovaná návšteva galérie, výstavy umeleckých diel (alebo výtvarné diela sprostredkované iným spôsobom), · výtvarné reakcie/interpretácie vybraných výtvarných diel. Podnety z iných umení a oblastí poznania: · zobrazenie ticha a hluku, · komiksové stvárnenie filmu, · výtvarné stvárnenie chutí (synestetické vnímanie).

CIELE:

výtvarná výchova integruje zložky citovej a rozumovej výchovy. Predstavuje komplexný spôsob poznávania sveta, na ktorom sa podieľajú všetky zložky osobnosti: senzibilita, racionalita, intuícia, intelekt, fantázia, temperament, vedomé i nevedomé duševné aktivity. Výtvarná výchova plní svoje aktuálne kultúrne poslanie. Otvára žiakovi možnosti zaradiť sa do kultúrnej tradície na úrovni súčasného myslenia. Hlavným cieľom je výchova ku kreativite. Výchova umeleckým tvorením má priamy význam pre formovanie tvorivosti aj v iných oblastiach ľudskej činnosti.

OBSAH:

realizácia aspektov obsahu výtvarnej výchovy predstavuje prirodzenú inováciu, variovanie a objavovanie nových možných kombinácií a vzťahov. Tento systém vychádza z proporčnosti, zastúpenia jednotlivých aspektov obsahu, proporčnosti zastúpenia technických disciplín- kresba, maľba, grafika, plastické a priestorové vytvárania, kombinovanie techník.

Kompeterncie

Hravé činnosti sú postupne primerane veku nahradzované uvedomelejšou prácou z expresívneho, spontánneho prejavu. Naďalej sa zobrazujú tématické kompozície, prírodné a umelé formy v súvislosti s psychologickým rozvojom. Podobne sa prejavujú zmeny aj pri praci s farbou, líniou, v modelovaní, riešení priestorových a dekoratívnych prácach.

Výstupy

Keďže pedagóg si môže koncipovať vlastnú predstavu a spôsob realizácie týchto aspektov, ktorý vychádza z jeho osobnostných založení a technických možností školy.Nesmie to byť obmedzujúcim faktorom, avšak je nutné zohľadňovať proporčnosť zastúpenia jednotlivých aspektov obsahu a technických disciplín ako aj vek žiaka.

Škvrna, bod symetria, asymetria, inšpirácia dejinami umenia, línia. Operácie s výtvarným jazykom, práce vychádzajúce z ľudových remesiel a možností školy.

Záverečná skúška: na základe vybraných prác pedagóg usúdi či žiak dostatočne zvládol zadania a náročnosť jednotlivých tém, techník a zručností. Žiak získa záverečné vysvedčenie s doložkou „Žiak získal primárne umelecké vzdelanie“.

DIDAKTICKÉ POSTUPY A METÓDY PRÁCE: v 4. ročníku je podstatou esteticko-výchovný rozvoj žiaka, rozvoj jeho estetického vnímania a chápania skutočnosti, umenia, ale aj vkusu. Obsah sa realizuje prostredníctvom konkrétnych úloh, pri ktorých voľba didaktických prostriedkov je od prípadu k prípadu, variabilná a závisí často od miestnych podmienok. Medzi didaktické prostriedky zaraďujeme individuálne výtvarné riešenia v rôznych výtvarných námetoch, technikách a konkrétnych umeleckých dielach.

Esteticko-výchovné zameranie predmetu vyžaduje iný výber metód než pri náukových predmetoch. Voľba metód by mala umožniť žiakom sebarealizáciu , tvorivosť, vylučuje používanie netvorivých metód a postupov (napr. kopírovanie, predkresľovanie a pod.), primerane usmerňovaním k uvedomelejšej práci.

Profil absolventa primárneho umeleckého zvdelávania

Žiak pozná základné vyjadrovacie prostriedky, ako sú farba, tvar, bod, škvrna, línia a dokáže vnímať priestorové vzťahy. Pozná vlastnosti výtvarných nástrojov a materiálov ako, ceruza, fixka, uhlík, pastel, štetce, pastózne a vodové farby alebo rôzne podkladové materiály a ich využitie. Dokáže pomenovať a charakterizovať druh výtvarného umenia, pre voľbu námetu si vie zvoliť vhodnú techniku a podľa svojich individuálnych schopností si je schopný sám stanoviť ďalšie ciele, ktoré dokáže realizovať. Prostredníctvom kresby a pohybom ruky vytvára stopy alebo tvary pričom využíva líniu a jednoduché šrafovanie. V maľbe zvládne základné miešanie farieb na palete alebo priamo na obraze a vypĺňať plochu a tvar viacerými spôsobmi a technikami. Komponuje a vyjadruje základnú vizuálnu symetriu a asymetriu a zvládne základne operácie s mierkou ako aj so štylizovaním tvarov. V grafike ovláda základné narábanie s nástrojmi ako sú rydlá, valček, farby a jednoduché techniky otláčania. Pozná základné techniky modelovania a ich pracovné postupy ako je tvorba z plátov, lepenie, vyrezávanie, glazovanie a pomocné nástroje ako je očko alebo špachtla. Žiak dokáže vytvoriť priestorový objekt a zdobiť povrchy rôznym otláčaním štruktúr alebo iným zásahom do jeho povrchu. Vie uplatniť netradičné materiály ako v objektovej, tak aj v plošnej tvorbe. Je oboznámený s rôznymi technikami dekoratívnej činnosti ako lepením papiera, strihaním, vyrezávaním, krčením, trhaním, vrstvením ale aj netradičným spôsobom spracovania iných materiálov. Princípy ohýbania, lámania a deformácie využíva v prospech zaujímavých kompozičných riešení.

3.4 Stupeň vzdelania ISCED 2B a profil absolventa

2. časť, I. stupeň základného štúdia základnej umeleckej školy, ISCED 2B

Učebný plán 54

Vek detí	10-15 rokov, žiaci 5-9 ročníka
Dĺžka štúdia	Najviac 5 rokov
Počet žiakov v skupine	6 - 10
	1		2	3	4	5
Počet hodín týždenne	3 x 45 min. (1x týždenne) Spolu3
	nižšie sekundárne umelecké vzdelávanie
Spolu ročne		99 hodín
vyučovanie		skupinové
Charakteristika vyučovania		vyučovanie prostredníctvom činností žiaka; je orientované na experimentovania s technikami, materiálmi, vyjadrovacími prostriedkami, témami v nižších ročníkoch cez štúdie (vecné, aspektové, analytickosyntetické) k samostatnej operatívnosti tvorby žiaka; vo vyučovaní je zastúpené plošné a priestorové vytváranie a jednotlivé disciplíny (kresba, maľba, grafika, modelovanie, fotografia, dizajn, elektronické médiá, priestorové vytváranie, akčné vytváranie, video a animácia) – proporcionalitu jednotlivých zložiek volí učiteľ na základe podmienok školy a profilácie žiakov; žiakom sú priebežne sprostredkované poznatky o súčasnom výtvarnom umení, dizajne a architektúre
Absolvovanie štúdia		Druhá časť I. stupňa základného štúdia výtvarného odboru ZUŠ sa ukončuje vystavenou záverečnou prácou alebo kolekciou prác.

Kresba	30 hodín	Od 3 ročníka 24
Maľba	30 hodín	27
Grafika	12 hodín	12 hodín
Modelovanie	12 hodín	12 hodín
Dekoratívne činnosti	6 hodín	6 hodín
Fotografia a film od 3 ročníka		9 hodín
Vybrané state z dejín umenia	9 hodín	9 hodín

Výkonové štandardy

Žiaci po absolvovaní druhej časti prvého stupňa základného štúdia: · cieľavedome vyjadrujú svoje predstavy prostredníctvom rôznych médií: kresby, maľby, koláže, modelovania, vybranej grafickej techniky, tvorby objektu, inštalácie, fotografie, videa a elektronických médií, · cieľavedome pracujú s vyjadrovacími prostriedkami, · cieľavedome pracujú so zvoleným médiom, materiálom, nástrojom a technikou, · tvorivo spracujú vlastné koncepty zvoleným spôsobom, · dokážu výtvarne reagovať na zadanú tému, · ovládajú princípy kompozície (rozvrh plochy alebo priestorového útvaru), · ovládajú princípy radenia, kombinovania, miešania a kontrastov farieb, · proporčne správne nakreslia videný predmet, · proporčne správne vymodelujú videný predmet, · poznajú hlavné znaky historických slohov umenia a architektúry, · poznajú tendencie moderného umenia a architektúry, · zvládnu realizáciu v zvolenom štýle moderného umenia, · dokážu svojsky spracovať (interpretovať) tematický alebo formálny podnet zvoleného výtvarného diela, · dokážu výtvarne reagovať na podnety z oblasti hudby (zvuku), literatúry (textu), filmu (audiovízie), divadla (performancie), tanca (pohybu), · orientujú sa v hlavných tendenciách súčasného diania vo výtvarnom umení, · poznajú základnú dostupnú literatúru, časopisy (príp. internetové stránky) z oblasti súčasného výtvarného umenia, · slovne vyjadria svoj výtvarný zámer, · opíšu videné výtvarné dielo (druh, médium, technika, výraz), · vyjadria svoj názor na videné výtvarné dielo, · rámcovo zaradia výtvarné dielo do obdobia (smeru), · dokážu preniesť skúsenosti z výtvarnej výchovy do svojich spontánnych (voľnočasových) výtvarných aktivít.

1 ročník

Laborovanie s výtvarným jazykom a kompozíciou:

· kompozícia – tvarová a farebná rovnováha/nerovnováha, · symetria a asymetria v obraze (napr. zátišia), v grafike (využitie tlačovej matrice), · výtvarné vyjadrenie kontrastov (polarít), · geometrická štylizácia zátišia (alt. portrétu, figurálnej kompozície).

Zobrazovanie reality: · kresliarske pamäťové cvičenia,

· kresba jednoduchej perspektívy, · autoportrét (fotografia), · autoportrét (kresba podľa zrkadla, dôraz na výraz, nie proporcie), · autoportrét (farebná grafika).

Rozvoj fantázie, tvorba vlastných konceptov:

· výtvarné vyjadrenie tepla a zimy, · premena prírodniny (napr. strom počas 12 mesiacov), · vtipné zátišie (alt. portrét, krajina), · vtipný dizajn (návrh, model), · šperk vyjadrujúci rôzne spoločenské postavenie (charaktery, povahy), · architektúra z prírodných tvarov (návrh, model), · výtvarné vyjadrenie vymysleného (nejestvujúceho) športu (príp. inej činnosti), · od zobrazenia až po návrhy odevu, náčinia, hracej plochy, pravidiel... , · spolupráca učiteľa a žiakov na vzniku nových tém a kombinácii techník.

Podnety z výtvarného umenia:

· kubizmus (maľba ľubovoľného námetu kubistickým spôsobom); ukážky kubistického umenia, · jednoduchý kinetický objekt (napr. využitie ľahkých materiálov a vánku...), · použitie vybraných techník tradičných remesiel, · animovaná návšteva galérie, výstavy umeleckých diel (alebo výtvarné diela sprostredkované iným spôsobom), · výtvarné reakcie/interpretácie vybraných výtvarných diel.

Podnety z iných umení a oblastí poznania:

· ilustrácia vlastnej rozprávky, - zobrazenie farby hudby (vyjadrená geometrickými a organickými tvarmi), · zobrazenie dynamiky hudby.

CIELE: Esteticko-výchovná kompetencia predmetu sa svojím cieľom orientuje na estetickú výchovu vo vzťahu s etickou výchovou ako aj s ďaľšími zložkami výchovy.

Cieľom Vv je kultivovať estetické cítenie a tvorivú fantáziu, schopnosti vnímať, prožívať, hodnotiť a výtvarne sa vyjadrovať.

OBSAH: Tak ako v predchádzajúcich ročníkoch, tvorí otvorený systém, ktorý si môže každý pedagóg tvorivo koncipovať z osobnostného zamerania i z technických možností školy. V obsahu zohľadňujeme proporčnosť zastúpenia jednotlivých technických disciplín - kkresba,maľba,grafika a priestorové vytváranie, ako aj vek dieťaťa

Kompetencie

Ročník zodpovedá 5.ročníku Základnej školy. Ťažisko metódy vyučovania je v zapojení poznávacieho procesu v zmysle racionálnom i mimoracionálnom do vzťahu s tvorením. Rôznorodosti záujmov žiakov musí zodpovedať interdisciplinárnym presahom predmetu

Výstupy

Obsah realizujeme v tematických okruhoch: v plošnom vytváraní-75%obsahu v kreslení, maľovaní a v grafickej tvorbe v priestorovom vytváraní, približne 25% obsahu vyučovania- modelovanie, sochárstvo, z mäkkých i tvrdých materiálov, tradičných a nových materiálov. Možnosti vizuálnej skutočnosti realizujeme prostredníctvom vecných, dvoj a trojrozmerných štúdií predmetu, zátišia, prírodnín, krajiny, figúry, portrétu.

DIDAKTICKÉ POSTUPY A METÓDY PRÁCE: Napriek skupinovému vyučovaniu sa predpokladá vyhranená individuálna práca učiteľa s jednotlivými žiakmi v skupine. Vyučovanie hromadným zadaním úlohy, ďalej už ponechávame väčší priestor na jej realizáciu s možnosťou voľby výtvarných alebo výrazových prostriedkov, taktiež pri prepracovaní väčšieho počtu variantov riešenia úloh alebo pri dôslednom dokončení jednej kvalitatívnej špičkovej práce.

2 ročník,

Laborovanie s výtvarným jazykom a kompozíciou:

· štúdie a zoskupenia textúr (kresby, grafika), · kompozícia – farebná a tvarová harmónia/disharmónia, · približovanie a vzďaľovanie / mikroštruktúra a makroštruktúra, · jazyk fotografie (svetlo-osvetlenie, zaostrenie, priblíženie, celok a detail), · postprodukcia fotografie (základy).

Zobrazovanie reality:

· kresliarske pamäťové cvičenia, · kresba predmetov/zátišia s dôrazom na proporcie, · kresba skutočnosti a jej odrazu v zrkadle, · portrét spolužiaka, · štúdia postavy v pohybe (2D,3D).

Rozvoj fantázie, tvorba vlastných konceptov:

· fantastická architektúra (návrh, príp. model), · vymýšľanie alegorických postáv, · návrhy odevov pre zvláštne povolania/situácie, · návrhy futurologického dopravného prostriedku · spolupráca učiteľa a žiakov na vzniku nových tém a kombinácii techník.

Podnety z výtvarného umenia:

· optické klamy – ukážky, · op-art – ukážky, realizácia, · svetelné umenie – ukážky, konštrukcia svetelného (príp. svetelno-kinetického) objektu, · použitie vybraných techník tradičných remesiel, · animovaná návšteva galérie, výstavy umeleckých diel (alebo výtvarné diela sprostredkované iným spôsobom), · výtvarné reakcie/interpretácie vybraných výtvarných diel.

Podnety z iných umení a oblastí poznania:

· kontrast v hudbe prevedený do maľby, · výtvarné vyjadrenie biologických štruktúr (makrosnímky)

CIELE:

Esteticko-výchovná kompetencia predmetu sa svojím cieľom orientuje na estetickú výchovu vo vzťahu s etickou výchovou ako aj s ďalšími zložkami výchovy. Cieľom Vv je kultivovať estetické cítenie a tvorivú fantáziu, schopnosť vnímať videnú skutočnosť a v správnej mierke proporčných vzťahov ju výtvarne vyjadriť a zobraziť..

OBSAH:

Tak ako v predchádzajúcich ročníkoch, tvorí otvorený systém, ktorý si môže každý pedagóg 253 tvorivo koncipovať z osobnostného zamerania i z technických možností školy. V obsahu zohľadňujeme proporčnosť zastúpenia jednotlivých technických disciplín – kresba,maľba,grafika,priestorové vytváranie, zapojením súčasných elektronických médií,filmu a videa a zameraním sa na spoznávanie rôznych foriem minulej či súčasnej vizuálnej i tradičnej kultúry

Kompetencie:

Ročník zodpovedá 6.ročníku Základnej školy. Ťažisko vyučovania je v zapojení procesu porovnávania proporčných vzťahov v zmysle racionálnom, videnej skutočnosti, s posunom do vzťahu s tvorením na základe vlastnej skúsenosti. Rôznorodosti záujmov žiakov musí zodpovedať interdisciplinárnym presahom predmetu

Výstupy:

Obsah realizujeme v tematických okruhoch: v plošnom vytváraní-75%obsahu v kreslení, maľovaní a v grafickej tvorbe v priestorovom vytváraní, približne 25% obsahu vyučovania- modelovanie, sochárstvo, z mäkkých i tvrdých materiálov, tradičných a nových materiálov. Možnosti vizuálnej skutočnosti realizujeme prostredníctvom výtvarných činností, spoznávaním vyjadrovacích prostriedkov vizuálneho umenia. Tvorba žiakov zahŕňa nápad-myšlienku až po celkovú realizáciu prostredníctvom výtvarných techník.

3 ročník,

Laborovanie s výtvarným jazykom a kompozíciou:

· kresba alebo maľba (príp. návrh dizajnu, architektúry) a ich transformácie v počítačovom programe, · postprodukcia fotografie (možnosti rozvinutej manipulácie), · postprodukcia videa (základy), · počítačová animácia (základy), · sútlač farebnej grafiky, · základy tvorby skulptúrnej sochy, · výtvarné využitie princípov a foriem ornamentu.

Zobrazovanie reality:

· kresliarske pamäťové cvičenia, · kresebná štúdia interiéru, · štúdie postavy podľa modelu, · fotografická reportáž, · rozvoj fantázie, tvorba vlastných konceptov · rekonštrukcia neúplného obrazu, · výtvarné a architektonické vyjadrenie vzťahu organické/anorganické, · antropomorfné inšpirácie v dizajne a v architektúre, · výtvarné a architektonické vyjadrenie vzťahu poriadok/chaos, · výtvarné vyjadrenie abstraktných pojmov, · výtvarné vyjadrenie formálnej odlišnosti (napr. bytosti rôznych mimozemských civilizácií), · spolupráca učiteľa a žiakov na vzniku nových tém a kombinácii techník.

Podnety z výtvarného umenia:

· umenie inštalácie – priestorovo limitovaná inštalácia, · happening, event alebo performancia – reakcia na spoločenskú udalosť, · použitie vybraných techník tradičných remesiel, · animovaná návšteva galérie, výstavy umeleckých diel (alebo výtvarné diela sprostredkované iným spôsobom), · výtvarné reakcie/interpretácie vybraných výtvarných diel.

Podnety z iných umení a oblastí poznania:

· výtvarné spracovanie vybraných podnetov chémie a fyziky, - výtvarné spracovanie vybraných podnetov biológie.

CIELE:

Esteticko-výchovná orientácia predmetu je realizovaná špecifickým obsahom,ktorý chápeme z jeho formatívneho hladiska v úzkom vzťahu s kompetenciou predmetu-s estetickou funkciou predmetu. Žiaka kultivuje rôzny výber výtvarných činností,poznávanie a osvojovanie si výtvarného umenia. - OBSAH: Obsah tvorí otvorený systém v ktorom si žiaci prostredníctvom rôznych námetov a motívov činností,výtvarných techník,postupov a individuálnych výtvarných riešení osvojujú konkrétne úlohy v jednotlivých výtvarných disciplínach. Obsah možno charakterizovať aspektami- poznávanie výtvarného jazyka, prvky vo vzájomných vzťahoch,výtvarné operácie,zobrazovanie vizuálnej skutočnosti. Tieto aspekty sa vo vyučovacom procese môžu vzájomne prelínať,kombinovať,zlučovať.

Kompetencie:

Ročník zodpovedá 7.ročníku Základnej školy. Aspekty výtvarnej výchovy v tvorivom procese sa môžu vzájomne prelínať, kombinovať, zlučovať .Vždy však treba mať na zreteli náročnosť a gradáciu úmernú veku a vyspelosti žiaka. Vždy by malo ísť o to, aby prežitie procesu a žiakova tvorba boli v konečnom dôsledku slobodné

Výstupy

Obsah realizujeme v predmetoch: kresba, maľba, priestorové vytváranie, grafické postupy,fotografické postupy, film alebo práca s PC, kombinácia postupov. Možnosť využitia rozširujúcich disciplín ako keramika, tvorba šperku, textilná tvorba,design, inštalácia v priestore, telová tvorba (body art) krajinná tvorba, tvorba prostredia, tvorba objektu.

DIDAKTICKÉ POSTUPY A METÓDY PRÁCE:

Ťažiskom výchovno-vzdelávacieho procesu je vlastná výtvarná činnosť žiaka. Učebné osnovy plnia úlohu navigačného a inšpiračného materiálu, ktorým učiteľ prakticky aplikuje ciele výtvarnej výchovy. Proces je založený na individuálnom prístupe ku každému žiakovi s dôrazom na samostatnosť a individuálne riešenia žiaka. Úlohy nesmú mať charakter diktátu. Dôležitým momentom procesu je motivácia. Hodnotenie tvorivého procesu žiaka berie ohľad nie na splnenie vytýčenej ´úlohy, ale na jej prekročenie v zmysle tvorivého,samostatného riešenia.

4. ročník,

Laborovanie s výtvarným jazykom a kompozíciou:

· štúdia pozitívnych a negatívnych tvarov podľa videnej skutočnosti (predmety, prírodniny...), · počítačové spracovanie (prekomponovanie, variovanie) vlastnej maľby alebo kresby.

Zobrazovanie reality: · kresliarske pamäťové cvičenia, · štúdie predmetov a prírodnín, · štúdia figúry (s dôrazom na proporčnosť, detaily a výraz), · štúdia portrétu (s dôrazom na proporcie), · fotografický portrét (osvetlenie, nastavenie, výraz, postprodukčná manipulácia), · videoreportáž. Rozvoj fantázie, tvorba vlastných konceptov: · výtvarná transpozícia prírodného princípu (napr. topenie, stmievanie, kryštalizácia, vlnenie...), · inovačný dizajn predmetu (hudobného nástroja, nábytku...), · návrh vlastného písma, · spolupráca učiteľa a žiakov na vzniku nových tém a kombinácii techník.

Podnety z výtvarného umenia:

· procesuálne umenie – ukážky, realizácia objektu alebo obrazu (biologické, chemické alebo fyzikálne procesy), · performancia dokumentovaná fotografickým alebo fotografickým záznamom, · použitie vybraných techník tradičných remesiel, · spoločná návšteva galérie alebo výstavy umeleckých diel spojená s diskusiou, · výtvarné reakcie/interpretácie vybraných výtvarných diel, · výtvarné reakcie/interpretácie kultúrnej pamiatky.

Podnety z iných umení a oblastí poznania:

· výtvarné spracovanie vybraných podnetov chémie, fyziky, biológie. · výtvarné vyjadrenie hudobných foriem (napr. sonáta, fuga, džezová skladba, uspávanka...), · spracovanie vybraných podnetov.

CIELE:

esteticko-výchovná kompetencia predmetu sa svojím cieľom orientuje na estetickú výchovu vo vzťahu s etickou výchovou ako aj s ďalšími zložkami výchovy. Cieľom Vv je kultivovať estetické cítenie a tvorivú fantáziu, schopnosť vnímať videnú skutočnosť a v správnej mierke proporčných vzťahov ju výtvarne vyjadriť a zobraziť..

OBSAH: Tak ako v predchádzajúcich ročníkoch, tvorí otvorený systém, ktorý si môže každý pedagóg 253 tvorivo koncipovať z osobnostného zamerania i z technických možností školy. V obsahu zohľadňujeme proporčnosť zastúpenia jednotlivých technických disciplín – kresba,maľba,grafika,priestorové vytváranie, zapojením súčasných elektronických médií,filmu a videa a zameraním sa na spoznávanie rôznych foriem minulej či súčasnej vizuálnej i tradičnej kultúry

5. ročník,

Laborovanie s výtvarným jazykom a kompozíciou:

· výber vyjadrovacích prostriedkov na stvárnenie svojej predstavy, konceptu alebo podnetov vizuálnej reality, · zväčšovanie detailu, · posun a tvorivá manipulácia s vlastnou študijnou kresbou (plastikou), · vytvorenie kópie detskej výtvarnej práce.

Zobrazovanie reality:

· kreslenie a modelovanie prírodniny (predmetu); sadrový odliatok plastiky, · štúdie portrétu – 2D (dôraz na výstavbu, proporcie, výraz linky a tvaru), · štúdie portrétu – 3D (dôraz na formu, mierku, proporcie, viacpohľadovosť), · fotografia portrétu a kresba podľa fotografie.

Rozvoj fantázie, tvorba vlastných konceptov: · vlastné návrhy, koncepty a realizácie žiaka konzultované s učiteľom, · návrh architektúry (exteriér, interiér), model, · grafika – transformácie grafického štočku (sútlač, tlač do podkladu, reprodukcie...), · fotografia – autorská séria fotografií, · dizajn – návrh a model (predmetu, výrobku, odevu, doplnku, dopravného prostriedku, informačného označenia, grafického riešenia, reklamy...) podľa orientácie žiaka.

Podnety z výtvarného umenia: · spoločná návšteva galérie alebo výstavy umeleckých diel spojená s diskusiou, · výtvarné reakcie/interpretácie vybraných výtvarných štýlov.

Podnety z iných umení a oblastí poznania: · ilustrácia k rôznym formám poézie a prózy, · výtvarné stvárnenie (hľadanie ekvivalentu) rôznych literárnych foriem

CIELE: Esteticko-výchovná kompetencia predmetu sa svojím cieľom orientuje na estetickú výchovu vo vzťahu s etickou výchovou ako aj s ďalšími zložkami výchovy. Cieľom Vv je kultivovať estetické cítenie a tvorivú fantáziu, schopnosť vnímať videnú skutočnosť a v správnej mierke proporčných vzťahov ju výtvarne vyjadriť a zobraziť..

Výstupy:

Na záverečnom vysvedčení sa uvedie doložka „Žiak získal nižšie sekundárne umelecké vzdelanie“

3.5 Rozšírené štúdium

ROZŠÍRENÉ ŠTÚDIUM I. stupeň

Učebný plán č 55

Vek	11-15 rokov, 5-9 ročník ZŠ
Dĺžka štúdia	Najviac 5 rokov
Počet žiakov v skupine	3-5
	1		2	3	4	5
Počet hodín týždenne	6 x 45 min. (2x týždenne)
Skupinové vyučovanie	nižšie sekundárne umelecké vzdelávanie
Spolu hodín ročne		198
Charakteristika vyučovania		vyučovanie prostredníctvom výtvarných činností žiaka; rozšírené vyučovanie umožňuje žiakom pracovať na vyučovacích obsahoch ISCED 2B s väčšou časovou dotáciou, rozšírenej a prehĺbenej forme; časť vyučovacích hodín je možné vymedziť na špecializovaný kurz venovaný niektorému médiu alebo technike; viac času je venovaného na spoznávanie moderného a súčasného umenia.
Absolvovanie štúdia		Rozšírené štúdium I výtvarného odboru ZUŠ sa ukončuje vystavenou záverečnou prácou alebo kolekciou prác.

Maľba	30 hodín
Kresba	30 hodín
Grafika	30 hodín
Modelovanie a práce s materiálom	30 hodín
Dekoratívne činnosti	30 hodín
Elektronické médiá	24 hodín
Dejiny umenia	24 hodín

II. stupeň základné štúdium

Učebný plán č 56

Vek	1.-4 ročníka stredných škôl
Dĺžka štúdia	Najviac 4 roky
Počet žiakov v skupine	6-10
	1	2	3	4
POčet hodín týždenne	3x45 minút raz týždenne
Spolu hodín ročne	99
Skupinové vyučovanie	Nižšie sekundárne umelecké vzdelanie
Charakteristika vyučovania	vyučovanie prostredníctvom výtvarných činností žiaka; štúdium je zamerané na výtvarnú profiláciu žiaka na určitú oblasť vizuálnych umení, na médium alebo disciplínu; dôraz je kladený na tvorbu vlastných konceptov a ich realizáciu; súbežne žiaci spoznávajú aktuálne tendencie umenia a jeho teoretickú a kritickú reflexiu.
Absolvovanie štúdia	Druhý stupeň základného štúdia je ukončený absolventskou prácou a stručným písomným zdôvodnením vlastnej koncepcie, ktorú spolu s prácou žiak vystaví na absolventskej výstave.

Maľba	24 hodín
Kresba	27 hodín
Grafika	12 hodín
Modelovanie a práce s materiálom	12 hodín
Dekoratívne činnosti	6 hodín
Fotografia a film	9 hodín
Dejiny umenia	9 hodín

Profil absolventa nižšieho sekundárneho umeleckého vzdelávania

Po absolvovaní tohto stupňa štúdia je žiak schopný dať do súvislosti predchádzajúce skúsenosti a znalosti a dokáže prezentovať svoje výtvarné aj technologické zámery. Vkladá do svojej tvorby hlbší myšlienkový význam. Samostatne rieši akýkoľvek výtvarný problém, experimentuje, dokáže obhájiť, prípadne zmeniť vlastný postup v prospech výsledného diela. Zostavuje originálne návrhy, kompozíciu, farebnosť, alebo proporčné princípy v priestore a správne používa odbornú terminológiu vzťahujúcu sa danej oblasti. Žiak ďalším štúdiom upevnil svoje vedomosti a zručnosti získané v primárnom umeleckom vzdelaní a doplnil ich o nové tvorivé prístupy vo všetkých predmetoch. Vedome komponuje tvary do rôznych častí formátu. Uplatňuje priestorové vnímania a zvláda základné operácie s mierkou a veľkosťou zobrazených tvarov. Využíva vzťahové riešenia väčšie-menšie, vedľa seba, za/pred sebou k vyjadreniu priestoru. Vytvára objekty rôznych veľkostí a tvarov, inovuje realitu, parafrázuje ju a dáva jej vzhľad ovplyvnený často aj zvoleným materiálom, pričom zvláda riešiť problém svetla alebo proporcie. Žiak ovláda viacero techník ich postupov a materiálov, ktoré vie uplatniť v prospech vyjadrenia vlastných predstáv a tým sa plnohodnotne zapájať aj do mnohých kultúrno-spoločenských aktivít vo svojom okolí. Žiak ovláda základy počítačovej grafiky z oblasti dizajnu, fotografovania, animácie, digitálnej maľby, reklamného textu a tvorbu v profesionálnych programoch.

ROZŠÍRENÉ ŠTÚDIUM II. stupeń

Učebný plán číslo 57

Vek	1.-4 ročníka stredných škôl
Dĺžka štúdia	Najviac 5 rokov
Počet žiakov v skupine	3-5
	1	2	3	4	5
POčet hodín týždenne	3x45 minút dva razy týždenne
Spolu hodín ročne	198
Skupinové vyučovanie	II. stupeň rozšírené štúdium

Maľba	30 hodín
Kresba	30 hodín
Grafika	30 hodín
Modelovanie a práce s materiálom	30 hodín
Dekoratívne činnosti	30 hodín
Elektronické médiá	24 hodín
Dejiny umenia	24 hodín

Charakteristika vyučovania: vyučovanie prostredníctvom výtvarných činností žiaka; rozšírené vyučovanie umožňuje žiakom pracovať na vyučovacích obsahoch druhého stupňa s väčšou časovou dotáciou, v rozšírenej a v prehĺbenej forme; žiaci sa môžu špecializovať na vybrané médium alebo disciplínu; zvláštna pozornosť je venovaná individuálnej príprave na ďalšie štúdium – po výtvarnej i teoretickej stránke .

Absolvovanie štúdia: Rozšírené štúdium druhého stupňa základného štúdia je ukončené absolventskou prácou a stručným písomným zdôvodnením vlastnej koncepcie, ktorú spolu s prácou žiak vystaví na absolventskej výstave.

3.6 Štúdium pre dospelých

Učebný plán 58

Vek	Od 19 rokov, po ukončení SŠ
Dĺžka štúdia	Najviac 4 roky
Počet žiakov v skupine	6-10
Ročník	1	2	3	4
Počet hodín týždenne	6 x 45 min. (2x týždenne)
Skupinové vyučovanie, šrúdium pre dopselých	Výtvarná tvorba zameraná na samostatnú tvorbu a záujmovú činnosť
Hodín ročne	99

Samostatná tvorba

6 x 45 minút s možnosťou 2 x týždenne

Je štvorročné štúdium, ktoré poskytuje možnosti ďalšieho výtvarného vzdelávania a konfrontácie svojho myslenia a tvorby v diskurze študijnej skupiny. Je určené pre záujemcov, ktorí ukončili druhý stupeň štúdia VO ZUŠ. Na štúdium možno prijať aj záujemcov v zodpovedajúcom veku na základe talentových kritérií. Štúdium pre dospelých po ukončení školskej dochádzky je zamerané na samostatnú tvorbu a záujmovú činnosť, alebo na ľudovo – umeleckú činnosť. Vyučovanie umožňuje rozvíjať umelecké zámery, zdokonaľovať sa v technikách a vo výtvarnom vyjadrení. Predpokladá sa špecializovaný záujem o vybrané médium, výtvarnú alebo remeselnú disciplínu. Pozornosť je venovaná diskusiám a reflexii diania na aktuálnej výtvarnej scéne.

Charakteristika vyučovania:

Vyučovanie prostredníctvom výtvarných činností. Vyučovanie umožňuje rozvíjať umelecké zámery, zdokonaľovať sa v technikách a vo výtvarnom vyjadrení; predpokladá sa špecializovaný záujem o vybrané médium, výtvarnú alebo remeselnú disciplínu. Zvláštna pozornosť je venovaná spoločným diskusiám a reflexii diania na aktuálnej výtvarnej scéne, spoznávaniu aktuálnych tendencií výtvarného umenia, dizajnu, architektúry prostredníctvom štúdia literatúry, časopisov, elektronických zdrojov a (podľa možností školy) návštev galérií. Zvláštna pozornosť je venovaná spoločným diskusiám a reflexii diania na aktuálnej výtvarnej scéne

Absolvovanie štúdia: · Štúdium pre dospelých sa ukončuje absolventskou prácou, alebo kolekciou prác na absolventskej výstave.

Výkonové štandardy Žiaci po absolvovaní štúdia pre dospelých: · samostatne tvoria umelecké diela v okruhu zvoleného média, · získajú si informácie o možnosti technologických riešení v okruhu zvoleného média, · sú schopní ďalej rozvíjať svoje schopnosti, · zúčastňujú sa na kultúrnom dianí ako amatérski výtvarníci, · majú aktívny divácky vzťah a uvedomelý postoj k dielam výtvarného umenia a k vizuálnej kultúre, · dokážu zdôvodniť svoje estetické názory, · dokážu diskutovať o súčasnom umení.

Obsahové štandardy Pozn.: Vyučovanie poskytuje možnosť špecializácie – výberu média a techniky podľa zamerania (záujmu) žiaka.

1. ROČNÍK · individuálne úlohy rozvíjajúce žiaka podľa jeho výtvarnej orientácie na médium, · úlohy zamerané na rozvoj štylizácie, rukopisu, osobného štýlu (podľa zvoleného média), · úlohy konfrontujúce rôzne polohy štylizácií a autorských rukopisov (podľa zvoleného média), · úlohy zamerané na zdokonaľovanie techniky, · realizácia vlastných výtvarných konceptov, · štúdium literatúry/časopisov a diskusie o súčasnom umení.

2. ROČNÍK · individuálne úlohy rozvíjajúce žiaka podľa jeho výtvarnej orientácie na médium, · realizácia vlastných výtvarných konceptov, · úlohy zamerané na rozvoj štylizácie, rukopisu, osobného štýlu (podľa zvoleného média), · úlohy konfrontujúce rôzne polohy štylizácií a autorských rukopisov (podľa zvoleného média), · úlohy zamerané na zdokonaľovanie techniky, · štúdium literatúry/časopisov a diskusie o súčasnom umení, · inštalácia skupinovej výstavy, · verejná diskusia na výstave.

3. ROČNÍK · individuálne úlohy rozvíjajúce žiaka podľa jeho výtvarnej orientácie na médium, · realizácia vlastných výtvarných konceptov, · úlohy zamerané na laborovanie s odlišnými polohami umenia v akých sa pohybuje žiak, · úlohy zamerané na zdokonaľovanie techniky, · štúdium technologickej literatúry, · štúdium literatúry/časopisov a diskusie o súčasnom umení, · diskusia na výstave v galérii, v múzeu, · inštalácia skupinovej výstavy, · verejná diskusia na výstave.

4. ROČNÍK · realizácia vlastných výtvarných konceptov, · diskusia v skupine o vlastnej výtvarnej koncepcii, obhajovanie svojich názorov, · štúdium literatúry/časopisov a diskusie o súčasnom umení, · diskusia na výstave v galérii, v múzeu, · inštalácia vlastnej výstavy žiaka, · verejná diskusia na výstave.

1. AŽ 4. ROČNÍK

Spolu hodín ročne 99 hodín Spolu hodín týždenne 6-krát 45 minút (s možnosťou 2-krát týždenne) Predmet Samostatná tvorba

3.7 Vzdelávanie žiakov so špeciálnymi potrebami

V rámci výchovno-vzdelávacieho procesu zabezpečuje ZUŠ aj odborné výchovné vzdelávanie pre žiakov: • so sociálne znevýhodneného prostredia

Žiaci majú možnosť odpustenia školného, ak sú rodičia v hmotnej núdzi a poberajú dávky v hmotnej núdzi (rodičovský príspevok je čiastočne alebo úplne odpustený na základe žiadosti a potvrdenia).

• s nadaním

Žiaci majú zabezpečené rozšírené vyučovanie, pedagógovia sa s nimi zúčastňujú na rôznych súťažiach, organizovaných Ministerstvom školstva alebo jednotlivými ZUŠ, pripravujú ich

3.8 Vedomosti, zručnosti, postoje absolventa VO:

Žiak prešiel počas ôsmich rokov výchovno-vzdelávacím procesom od hravého laborovania výtvarnými technikami k vedomej a autentickej operatívnosti s výtvarnými metódami – klasickými aj alternatívnymi výtvarnými technikami. Ovláda techniky kresby, základy grafiky. V maľbe ovláda základné, podvojné, teplé a studené farby. Ovláda miešanie farieb, farebný valér a vie ich použiť v individuálnom výtvarnom spracovaní. V predmete modelovanie prechádza žiak od hravého krútenia, šúľania, vyťahovania hmoty až po vytváranie reliéfu, plastiky, dutej plastiky. Podľa možností školy žiak ovláda technológiu glazovania a vypaľovania keramiky. V predmete dekoratívne činnosti žiak vie využit kompozíciu plochy, využitie farieb v plošnej, ale aj v priestorovej kompozícii, vie samostatne uplatňovať interdisciplinárne presahy. Žiak vie operovať výtvarným jazykom, základnými pojmami bod, škvrna, línia, tvar. Tvorivo nimi manipuluje a uvedomuje si vznik novej výtvarnej skutočnosti. Prijíma impulzy z dejín umenia, ktoré tvorivo aplikuje vo svojej činnosti.

Absolvent výtvarného odboru ZUŠ je v prvom rade svojbytnou osobnosťou, ktorá dokáže obhájiť svoj vkus, názory a postoje voči spoločnosti pasívneho konzumu. Rozumie vizuálnym umeniam z pohľadu histórie i súčasnosti. Absolvent je schopný samostatnej tvorivej činnosti vo všetkých sférach života. Uplatniť výtvarné znalostí v mnohých oblastiach – počnúc estetickou úpravou svojho najbližšieho životného prostredia až po výber ďalšieho vzdelania vo výtvarnej oblasti. Absolvent je podľa miery svojich schopností pripravený na ďalšie štúdium vizuálnych umení a k prijímacím skúškam na rôzne školy s výtvarným zameraním, kde je nutné absolvovať talentové skúšky, ako napríklad – odevné a pedagogické školy, stredné umelecké školy, aranžérske zameranie škôl, ale i vysoké školy ako napr. pedagogické so zameraním na učiteľstvo na 1. stupni ZŠ, pedagogické so zameraním na odbor výtvarná výchova, taktiež odbory vysokých škôl so zameraním na výtvarnú tvorbu v sochárstve, maliarstve, odevnej tvorbe, architektúre, scénografii atď.

Štúdium končí samostatným výtvarným artefaktom spracovaným voliteľnými technikami a námetmi, ktoré žiak vie zvládnuť.

Kompetencie

Absolvent preukazuje vysoký stupeň výtvarnej gramotnosti-rozumie vyjadrovacím prostriedkom rôznych druhov výtvarného umenia a dokáže ich používať na tvorivé vyjadrenie svojich konceptov, predstav, fantázie a výtvarne reagovať na vizuálne podnety reality. Pozná základné techniky kresby, maľby, grafiky, fotografie, sochárstva a priestorovej tvorby a ovláda vybrané z nich. Rozumie intermediálnej tvorbe, vie používať jej princípy a vybrané multimediálne techniky. Pozná charakteristické znaky historických slohov vizuálnych umení, dizajnu a architektúry, ich moderných i súčasných tendencií a znaky rôznych štýlov. Toleruje rozmanitosť výtvarných prejavov a dokáže odôvodniť svoj vlastný názor.

4. UČEBNĚ OSNOVY

Vychádzajú zo Štátneho vzdelávacieho programu pre ZUŠ a reflektujú profil absolventa a zameranie školy.

V školskom roku vyučovanie prebieha podľa platných učebných osnov, pre každý predmet sa vypracovali vlastné učebné osnovy pre 1.-4. ročník prvej časti I. stupňa základného štúdia (primárny stupeň vzdelávania) a 1-5. ročník druhej časti I. stupňa (nižší sekundárny stupeň vzdelávania – viď vyššie školský učebný plán jednotlivých predmetov).

Obsahujú

Charakteristiku predmetu – jeho význam v obsahu vzdelávania.

Rozvíjajúce ciele, spôsobilosti, ktoré vychádzajú z kľúčových kompetencií.

Obsah, prostredníctvom ktorého rozvíjame kľúčové kompetencie a požiadavky na výstup.

Metódy a formy práce – stratégie vyučovania.

Učebné zdroje – materiál, učebnice a školy, atď.

Tieto učebné osnovy budeme priebežne korigovať a špecifikovať, postupne v ďalších rokoch spracovávať nadväzne pre ďalšie ročníky.

5. VNÚTORNÝ SYSTĚM KONTROLY A HODNOTENIA

Vnútorný systém hodnotenia kvality zameriame na 3 oblasti:

Hodnotenie žiakov
Hodnotenie pedagogických zamestnancov
Hodnotenie školy

5.1 Hodnotenie vzdelávacích výsledkov práce žiakov

Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy, aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce, návod, ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov. Cieľom je ohodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami. Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu.. Budeme dbať na to, aby sme prostredníctvom hodnotenia nerozdeľovali žiakov na úspešných a neúspešných. Hodnotenie budeme robiť na základe určitých kritérií, prostredníctvom ktorých budeme sledovať vývoj žiaka.

Pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa bude brať do úvahy možný vplyv zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon.

5.2. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia pedagogických pracovníkov

Obsah vnútro školskej kontroly je spracovaný ako osobitný materiál, ktorý sa nezverejňuje.

Hodnotenie zamestnancov je realizované na základe: Pozorovania (hospitácie), hodnotiaceho pohovoru, výsledkov žiakov, ktorých učiteľ vyučuje (prospech, žiacke súťaže, úspešnosť prijatia žiakov na vyšší stupeň školy a pod.), sledovania pokroku žiakov vo výsledkoch pod vedením učiteľa, hodnotenia výsledkov pedagogických zamestnancov v oblasti ďalšieho vzdelávania, tvorby učebných pomôcok, mimoškolskej činnosti a pod., hodnotenia učiteľov žiakmi, hodnotenia pedagogických a ostatných zamestnancov školy príslušným vedúcim zamestnancom.

5.3 Hodnotenie školy

Zmyslom a cieľom hodnotenia školy je, aby žiaci a ich rodičia získali dostatočné a hodnoverné informácie o tom, ako zvládajú požiadavky, ktoré na nich kladie ZUŠ. Z tohto dôvodu vynakladáme aj snahu informovať verejnosť prostredníctvom webovej stránky ako škola dosahuje ciele, ktoré sa od žiakov vyžadujú v jej ŠkVP.

Dôraz sa kladie na: a) konštatovanie úrovne stavu, b) zisťovanie súvislostí a okolností, ktoré výsledný stav ovplyvňujú.

Vlastné hodnotenie školy je zamerané na:

ciele, ktoré si škola stanovila v koncepčnom zámere rozvoja školy;
-posudzovanie a hodnotenie ako škola plní ciele stanovené v ŠVP a ŠkVP;

-oblasti, v ktorých analýzou pedagogický zamestnanci zvýraznili silné stránky školy;
-oblasti, v ktorých analýzou pedagogický zamestnanci zvýraznili slabé stránky školy;
-návrhy opatrení na posilnenie a odstránenie slabých stránok školy.

Škola bude pravidelne monitorovať:

Podmienky vzdelávania v ZUŠ
Spokojnosť s vedením školy a pedagogickými pracovníkmi
Priebeh vzdelávania – metódy a formy vyučovania
Výsledky vzdelávania
Prostredie, klímu školy
Riadenie školy
Kvalitu výsledkov práce ZUŠ

Kritériom pre hodnotenie je:

Spokojnosť žiakov, ich rodičov a pedagógov
Kvalita výsledkov práce školy a umeleckých výkonov žiakov

Nástroje na zisťovanie úrovne školy sú:

-Komunikácia a spätná väzba od žiakov, absolventov a rodičov, školy
-Analýza úspešnosti žiakov na súťažiach a prijímacích skúškach na odborné školy

Cieľom hodnotenia je:

5. SWOT analýza Jedným z nástrojov strategického plánovania je SWOT analýza, ktorú škola použila na hodnotenie svojich silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb, marketingového interného a externého prostredia školy. Vnútorné činitele S – Strengths (silné stránky, prednosti) W – Weaknesses (slabé stránky, nedostatky)

Silné stránky (strengths)	Slabé stránky (weaknesses)
Záujem o štúdium na našej škole Vysoká kvalifikovanosť a kreativita pedagogických pracovníkov Dobré výsledky v súťažiach Dobré hodnotenie okolím Vysoká úspešnosť na talentových skúškach na SŠ a VŠ umeleckého smeru Blízkosť k žiakom na elokovaných pracoviskách	Zastaralé alebo nedostatočné pc vybavenie Fluktuácia žiakov z niektorých ročníkov Chýbajúce počítače a technika spôsobená nedostatkom financií
Príležitosti (Opportunities)	Hrozba (Threats)
Prezentácia školy prostredníctvom vlastných videí, kvalitná www. stránka a propagácia na sociálnych sieťach Využitie PC na hodinách Návštevy výstav a prezentácia na charitatívnych podujatiach Účasť na súťažiach	Finančná hospodárska kríza Insolventosť zákonných zástupcov Zlá platobná disciplína niektorých zákonných zástupcov Nedostatok finančných prostriedkov Priestorové podmienky v elokovaných pracoviskách Vysoké náklady za prenájom elokovaných pracovísk

Vlastné hodnotenie školy je zamerané na:

ciele, ktoré si škola stanovila, najmä v koncepčnom zámere rozvoja školy a v školskom vzdelávacom programe a ich reálnosť a stupeň dôležitosti posúdenie toho, ako škola spĺňa ciele, ktoré sú v Školskom vzdelávacom programe, oblasti, v ktorých škola dosahuje dobré výsledky, oblasti, v ktorých škola dosahuje slabšie výsledky, vrátane návrhov a opatrení.

Monitorujeme pravidelne:

podmienky na vzdelanie, prostredie – klímu školy, priebeh vzdelávania – vyučovací proces - metódy a formy vyučovania, úroveň podpory žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, výsledky vzdelávania, riadenie školy, úroveň výsledkov práce školy.

Kritériom pre nás je:

spokojnosť žiakov, rodičov, učiteľov, kvalita výsledkov.

Nástroje na zisťovanie úrovne stavu školy sú verejné a interné podujatia školy a analýza úspešnosti žiakov na súťažiach, prehliadkach.

6. ZÁVER

Činitele pre tvorbu Školského vzdelávacieho programu školy na školský rok 2022/2023 boli:

zákony a všetky zákonné a vykonávacie predpisy, nariadenia, dokumenty, koncepcia rozvoja a ciele školy, swat analýza, záväzne dokumenty a materiály školy, tradície školy, časový plán organizácie školy, materiálovo-technické podmienky školy, výsledky spolupráce s rôznymi inštitúciami, predpokladané finančné možnosti školy.

„Umenie je jednou z mála možností žiť život radostne, naplno a uchovávať ho, nielen pre toho, kto umenie tvorí, ale aj pre toho, kto ho prijíma.“ Henrich Böll

Školský vzdelávací program bol predložený Pedagogickej rade na schálenie a Rade školy dňa 02.09.2022

ŠkVP spracoval:

Mgr. Art Sadilková Soňa

Koordinátori ŠkVP:

Zdena Némethyová

Mgr. Paulína Kollár

Bratislava, 2 september 2022

ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM

OBSAH

VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA ŠKOLY
1. História školy a poslanie školy

1.2 Vízia školy a jej hodnotový princíp

1.3 Dlhodobé ciele školy

1.4 Projekty a spolupráce

1.5 Priestorové a materiálno–technické podmienky školy

1.6 Finančné zabezpečenie

1.7 Charakteristika pedagogického zboru

1.8 Pedagogické stratégie výchovy a vzdelávania

1.9 Orgány na škole:

1.10. Škola ako životný priestor

1.11 Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní

2. CHARAKTERISTIKA ŠkVP

2.1 Organizácia výchovno – vzdelávacieho procesu

2.2. Medzinárodná klasifikácia vzdelávania

2.3 Podmienky prijatia žiakov na štúdium

2.4. Ciele umeleckého vzdelania

2.5 Dĺžka štúdia a formy výchovy a vzdelávania

2.6. Spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom vzdelaní

2.7. Profil absolventa

2.8. Vzdelávacie štandardy

2.9. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia žiakov

3. ŠKOLSKÝ UČEBNÝ PLÁN

3.1 Výtvarný odbor - VÝTVARNÁ VÝCHOVA

3.2 Prípravné štúdium

3.3. Stupeň vzdelania ISCED 1B a profil absolventa

3.4 Stupeň vzdelania ISCED 2B a profil absolventa

3.5 Rozšírené štúdium

3.6 Štúdium pre dospelých

3.7 Vzdelávanie žiakov so špeciálnymi potrebami

3.8 Vedomosti, zručnosti, postoje absolventa VO:

4. UČEBNĚ OSNOVY

5.. VNÚTORNÝ SYSTĚM KONTROLY A HODNOTENIA

5.1 Hodnotenie vzdelávacích výsledkov práce žiakov

5.2. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia pedagogických pracovníkov

5.3 Hodnotenie školy

6. ZÁVER

Odkazy

Kontakt

Prihlásenie